PhDr. Štefan Bojnák

V príspevku sa pokúsime predstaviť vybrané druhy argumentačných faulov a následne spôsob, akým ich možno problematizovať. Zároveň predstavíme nástroje, akými sa dá vyhnúť tomu, aby sme sa dostali do argumentačnej núdze. Príspevok má slúžiť na zamyslenie sa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, v lepšom prípade na nastavenie pravidiel v oblasti komunikácie v škole a v školskom zariadení. Príklady používania argumentačných faulov nevychádzajú z relevantného výskumu, ale predovšetkým zo skúseností autora, resp. zo sprostredkovaných skúseností ďalších pedagogických zamestnancov. 

V článku sa pokúšame vyjadriť svoj pohľad na vyučovanie občianskej náuky a limity, na ktoré neraz naráža. Nejde o komplexný pohľad, ale skôr o fragmentárne uchopenie problému, ktoré si neuzurpuje právo na pravdu, ale skôr smeruje k iniciovaniu diskusie. V príspevku opíšeme možnosti prechodu od dejinno-chronologického vyučovania filozofie k nastoľovaniu filozofických problémov. Zdôrazníme potrebný aspekt sprítomnenia filozofie pri riešení súčasných globálnych problémov ľudstva. Venujeme sa integrácií tém vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť a interdisciplinárnemu vyučovaniu v súčasnosti.

Štefan Bojnák  Je absolventom Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filo­zo­fa v Nitre. Vyštudoval históriu s filozofiou. Ako učiteľ pôsobil v základných školách aj na gymnáziu. V súčasnosti pôsobí v kontrolných orgánoch. Prioritne sa venuje najmä didaktike občianskej náuky a problematike ľudských práv. Rozprávali sme sa s ním o význame didaktiky pre vyučovací proces.

Etický kódex je prejavom kultúry školy. V príspevku sa venujeme metodike jeho tvorby. Zdôrazníme kľúčovú úlohu vedenia školy ako dôležitého činiteľa pri kreovaní jej klímy, kultúry. Etický kódex rieši vzťahy v škole komplexne. V článku analyzujeme roviny vzťahov a zamyslíme sa nad otázkou, ktoré úrovne vzťahov etický kódex rieši a prečo.

Etický kódex je prvým krokom pri budovaní etického programu organizácie. Implementácia kódexu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Aby sa etický kódex stal súčasťou kultúry školy, je nutné tím nielen stimulovať a postrkovať k etickému správaniu, ale treba vytvoriť podmienky, aby si ľudia etické hodnoty zvnútornili.

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje výber školy, je kultúra školy, imidž, otvorenosť, spôsoby komunikácie školy s verejnosťou. Tieto atribúty sa dajú zhmotniť v etickom kódexe, ktorý vymedzuje spôsoby, akými škola komunikuje dovnútra aj navonok. 

Slovenská spoločnosť zažíva permanentnú krízu. November 1989 priniesol zmenu a s ňou mnoho očakávaní. Občania predpokladali, že porevolučný vývoj prinesie zlepšenie vo všetkých oblastiach života, nie vždy však boli spokojní s vývojom spoločnosti. Školstvo nie je izolované od ostatných prvkov kultúry spoločnosti. Ak je v kríze spoločnosť, odrazí sa to aj v školstve. Vyše dvadsať ministrov školstva sa podieľalo na konzervovaní status quo. Neraz presadzovali parciálne záujmy politických strán, ktorých politiku reprezentovali. Ľudia postupne strácali dôveru v štát a jeho inštitúcie. Procesu zvýšenia dôvery v školu môže byť nápomocný aj etický kódex.