V príspevku sa pokúsime predstaviť vybrané druhy argumentačných faulov a následne spôsob, akým ich možno problematizovať. Zároveň predstavíme nástroje, akými sa dá vyhnúť tomu, aby sme sa dostali do argumentačnej núdze. Príspevok má slúžiť na zamyslenie sa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, v lepšom prípade na nastavenie pravidiel v oblasti komunikácie v škole a v školskom zariadení. Príklady používania argumentačných faulov nevychádzajú z relevantného výskumu, ale predovšetkým zo skúseností autora, resp. zo sprostredkovaných skúseností ďalších pedagogických zamestnancov.
Škola je zložitý živý organizmus, ktorého komunikačné kanály tvoria jej nervový systém. Centrálnou nervovou sústavou je užšie vedenie, teda riaditeľ a zástupcovia riaditeľa spoločne so stredným manažmentom, do ktorého možno zaradiť výchovného poradcu, kariérového poradcu a vedúcich predmetových komisií či metodických združení. Oni zbierajú všetky podnety zvnútra či zvonku a je žiadúce, aby adaptabilne na ne reagovali.
Medzi jednotlivými aktérmi vzdelávania dochádza k neustálej sociálnej interakcii, ktorá sa uskutočňuje prevažne prostredníctvom komunikácie. Obsahom komunikácie sú často identifikácie problémov a prinášanie nových riešení. Tu dochádza neraz k stretu rôznych názorov, postojov a stanovísk, ktoré treba adekvátne vyargumentovať. Stanoviská, ktoré komunikujú jednotliví aktéri, sú závislé od toho, aký sociálny status zastávajú a sociálnu rolu z neho vyplývajúcu vykonávajú.
Pri argumentácii sa neraz účastníci komunikácie dostávajú do argumentačnej núdze a uchýlia sa (náročky či nevedome) k používaniu rôznych argumentačných faulov.
Vyslovenie hodnotiaceho súdu
Častou argumentačnou chybou, s ktorou súvisí aj definovanie obsahu pojmov ako tvrdenie, argument či názor, je ponúkanie vlastného názoru, resp. vyslovenie hodnotiaceho súdu za fakt a naopak.
- „Myslím si, že mám na dvojku.“
- „Je dobré hodnotiť žiakov priebežne.“
Treba apelovať na to, že argument musí byť podporený faktom, nie názorom. Za argumenty možno považovať podporné dôkazy, ktorými sa snažíme podložiť nejaké tvrdenie.
Zovšeobecnenie a nekonkrétne konkretizovanie
Argumentačný faul, s ktorým sa môžu často stretnúť vedúci p