V ostatných rokoch sa často frekventovaným pojmom stal pojem „stres“, hovoríme o ňom vo vzťahu k pracovným povinnostiam, ale spájame ho aj s každodenným „uponáhľaným životom“. stresové situácie sú istou konfrontáciou našich schopností, možností, predstav, predsavzatí s každodennou realitou, ktorá nás obklopuje a vyžaduje od nás plnenie úloh. Každý človek sa k požiadavkám na neho kladeným stavia inak, resp. inak ich prežíva. Niekto ich prežíva s istou nervozitou, iný sa k nim stavia s postojom „čo ma nezabije, to ma posilní“. Ak stres vnímame z tohto pohľadu, potom musíme pripustiť, že v istej, „primeranej“ miere je pozitívnou silou, ktorá učí človeka prekonávať a riešiť problémy.
Čo je stres a čo ho vyvoláva
Do skupín zamestnaní, ktoré sú spájané so stresom (napr. lekári, piloti, ale aj profesionálni vodiči) patria aj učitelia, ktorí sú denne podrobovaní psychickej, mentálnej, ale aj emocionálnej záťaži. Každodenne prichádzajú do styku s viacerými osobami a komunikujú s okolím, pričom komunikácia nie je vždy optimálna. Vyžaduje sa od nich veľké osobné nasadenie, pretože vzdelávať a vychovávať bez osobného vzťahu je takmer nemožné, kladie sa na nich veľká zodpovednosť za novú generáciu mladých ľudí, za ich mravný vývin, ako aj za ich vedomosti. Ako samozrejmosť sa u nich predpokladá vysoký empatický prístup a rešpektovanie individuality žiakov a študentov, s ktorými pracujú, čo je však mimoriadne náročné. Vždy sa od nich očakáva ústretové a príjemné správanie, ako aj neustála ochota byť nápomocnými pri riešenírôznych vzdelávacích, ale aj výchovných situácií, pričom nie vždy sa rešpektujú ich potreby a názory.
Stres je stav, „...keď pôsobením fyzikálnych, chemických alebo sociálno-psychologických vlastností podnetov (stresorov) je jedinec vystavený takým nárokom (záťaži), ktoré obvyklým spôsobom svojej činnosti nezvláda“ (Švingalová, 1999).
Stres neprichádza náhle, sú preň typické tieto stupne:
- Poplachové reakcia – v prvej fáze sa môžu dostaviť príznaky: bolenie hlavy, horúčka, únava, pocit vysilenosti, pretože dochádza k zvýšenej činnosti sympatického nervstva, zvyšuje sa krvný tlak, srdečný tep, zrýchľuje sa dýchanie. Organizmus sa v tejto fáze pripravuje buď na boj alebo útek.
- Štádium rezistencie – trvalejšie pôsobenie stresora; zvýšená činnosť predného laloku hypofýzy a kôry nadobličiek, ktoré produkujú adrenokortikotropín a kortizol pomáhajú organizmu prispôsobiť sa stresu, organizmus sa v tejto fáze snaží obnovovať normálne funkcie. Dôležitú úlohu tu zohrávajú obranyschopnosť organizmu a typ pôsobiaceho stresora. Táto fáza môže byť dlhodobá a často po nej vznikajú tzv. adaptačné choroby – žalúdočné vredy, hyperenzia, kardiovaskulárne ochorenia, bronchiálna astma a pod. (Míček, 1997, Křivohlavý, 2001).
- Štádium vyčerpania – prichádza, ak je pôsobenie stresu dlhodobé, organizmus nie je schopný rezistencie a zlyhávajú mechanizmy odolnosti. V tretej fáze sa dôsledkom stresu môžu objavovať vážne choroby (Míček, 1997).
Literatúra ponúka teórie, ktoré opisujú stres z viacerých hľadísk, napr. biologického – interakcia organizmu a prostredia, ale aj udržanie istej „rovnováhy v tele“, medicínskeho – vzťahy medzi stresom a zdravím človeka, psychologického – prežívanie stresu a vplyv na konanie človeka.
Druhy stresu
Stres môžeme definovať ako istú extrémnu a neobvyklú situáciu, ktorú jednotlivec vníma ako hrozbu a reaguje na ňu zmenou správania. Je to určitý vnútorný stav organizmu, ktorý sa cíti byť ohrozovaný alebo nejaké ohrozenie očakáva a súčasne sa necíti byť dostatočne silný, aby mu čelil. Stres možno deliť podľa rôznych hľadísk:
Podľa časového hľadiska:
- akútny stres – náhla a intenzívna záťaž,
- chronický stres – pôsobí dlhodobo,
- intermitentný stres – pôsobenie sa mení v čase (objavuje sa a mizne).
Podľa polarity a kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska:
- eustres – pozitívne pôsobenie na človeka,
- distres – negatívne pôsobenie, vyvoláva bezvýchodiskový stav,
- hyperstres – prekračuje