PhDr. Andrea Baranovská, PhD.

Pedagogický asistent sa stáva súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu v triedach čoraz častejšie. Táto profesia je jednou z najmladších v školstve. Problémom je vymedzenie jeho kompetencií a vzťah medzi učiteľom a pedagogickým asistentom. Niektorí ju vnímajú ako pomoc pre učiteľa, iní ako pomoc pre žiaka. Nájdu sa však aj takí, ktorí ju vnímajú ako príťaž. Pedagogický asistent by mal pomáhať učiteľovi pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Učiteľ by mal v triede jeho pomoc prijímať a aktívne ju využívať pri realizácii vyučovania.

Úspešný začiatok práce pedagogického asistenta je daný už pri jeho prijímaní na pracovnú pozíciu. Pri pohovore by mal byť prítomný nielen vedúci zamestnanec školy, ale aj člen školského podporného tímu, prípadne učiteľ, resp. učitelia, v ktorých triedach bude asistent pôsobiť. Pedagogický asistent je niekto, kto bude súčasťou triedy a bude sa aktívne podieľať na vytváraní klímy triedy. Bude spolupracovať s učiteľom, preto je potrebné, aby bol vybraný vhodný uchádzač. 

Ako je možné, že niektorí učitelia zvládnu svoju triedu a žiakov bez problémov? Ako je možné, že nemajú problém prenechať svojim žiakom vedenie a necítia sa ohrození? V čom spočíva autorita učiteľa? Akým spôsobom ju môže učiteľ delegovať na žiakov? Ako môže stratiť učiteľ svoju autoritu? To sú len niektoré z otázok, ktoré nám napadnú, ak sa začneme zaoberať témou autorita učiteľa. Tému nemožno oddeliť od doby, v ktorej sa touto problematikou zaoberáme a od prostredia, v ktorej sa autorita uplatňuje. Autorita ako pojem nie je len záležitosťou pedagogiky alebo psychológie, ale jedná sa o multidisciplinárny pojem.

Prokrastinácia je fenomén, ktorý sa v posledných rokoch stáva stále častejšou premennou vo výskumoch. Je to tiež pojem, ktorý je veľmi dôležitým v rámci školy a vzdelávania, a to nielen zo strany žiakov, ale aj zo strany učiteľov. V príspevku sa venujeme téme prokrastinácie, ktorá je spájaná aj s negatívnymi afektívnymi prejavmi. Rozoberieme hlavné aspekty prokrastinácie, ako aj typy prokrastinácie. Opíšeme výskyt prokrastinácie a vzťah osobnostných vlastností vo vzťahu k tomuto fenoménu.

Väčšina ľudí je denne vystavovaná stresovým situáciám, ale najčastejšou skupinou spájanou so stresom sú učitelia, denne podrobovaní psychickej, mentálnej a emocionálnej záťaži, denne prichádzajúci do styku s veľkým počtom osôb a neustále komunikujúci s početnou skupinou ľudí. 

V ostatných rokoch sa často frekventovaným pojmom stal pojem „stres“, hovoríme o ňom vo vzťahu k pracovným povinnostiam, ale spájame ho aj s každodenným „uponáhľaným životom“. stresové situácie sú istou konfrontáciou našich schopností, možností, predstav, predsavzatí s každodennou realitou, ktorá nás obklopuje a vyžaduje od nás plnenie úloh. Každý človek sa k požiadavkám na neho kladeným stavia inak, resp. inak ich prežíva. Niekto ich prežíva s istou nervozitou, iný sa k nim stavia s postojom „čo ma nezabije, to ma posilní“. Ak stres vnímame z tohto pohľadu, potom musíme pripustiť, že v istej, „primeranej“ miere je pozitívnou silou, ktorá učí človeka prekonávať a riešiť problémy.