Stres

TECHNIKY A POSTUPY PRO JEJICH ROZVOJ  V předchozích dílech jsme se společně zaměřili na budování bezpečného a respektujícího třídního klimatu, na stanovování a držení pravidel, na rozvoj emoční inteligence a na reflexi jako běžnou součást života třídy. Teď přichází možná nejdůležitější a nejpraktičtější část celé série: jak dětem (i sobě) pomoci zvládat stres, napětí a přetížení přímo v průběhu školního dne – a ideálně i mimo něj.

AKO POSILNIŤ ODOLNOSŤ UČITEĽOV A ŽIAKOV Reziliencia predstavuje schopnosť efektívne zvládať stres a náročné situácie, čo je kľúčové pre emocionálnu a psychickú rovnováhu žiakov aj pedagógov. V kontexte vzdelávania je dôležité posilňovať vnútornú odolnosť detí, aby boli schopné čeliť akademickým neúspechom, tlaku na výkon či sociálnym problémom. To zahŕňa zameranie sa na rozvoj sociálnych zručností, riadenie emócií a budovanie podpory medzi rovesníkmi prostredníctvom pedagogických aktivít a strategických intervencií.

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

PREVENTÍVNA PRÁCA SO ŽIAKMI  Stres je prirodzenou súčasťou života, jeho výskyt v škole nie je výnimočný. Nie vždy predstavuje problém, neraz však výrazne narúša pozitívny vzťah žiakov k škole. V príspevku sa zameriavame na stres u žiakov v školskom prostredí, jeho hlavné zdroje a možnosti prevencie a eliminovania.

Slovo stres sa v ostatných rokoch stalo takmer samozrejmým v našom slovníku. Veľa ľudí je toho názoru, že na príčine je uponáhľaný život, zvýšené nároky na prácu, získavanie nových vedomostí a zručností v rôznych pracovných pozíciách a pod. V článku sa zamýšľame nad stresom vo vzťahu k riadeniu školy. Našim zámerom je podnietiť uvažovanie o tom, ako sa môžeme v riadení vyhýbať stresu, resp. inhibovať ho tak, aby sme nestrácali motiváciu. Ide o reflexiu vybranej oblasti stresu a súvisiacich aspektov vyplývajúcu z rozhovorov s učiteľmi na túto tému.

Súčasná spoločenská, politická a ekonomická situácia vo svete je plná rýchlych zmien, ktoré prinášajú strach a neistotu. Globálne problémy sa dotýkajú aj školstva. Vysoké nároky a požiadavky na výkon učiteľskej profesie sa odzrkadlia aj v interpersonálnych vzťahoch na pracovisku. V príspevku sa venujeme syndrómu vyhorenia a pracovnému stresu pedagogických a odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov školstva a možnostiam prevencie.

Súčasná doba so sebou prináša nové poznatky, nové nazeranie na život, nové metódy práce. Všetky tieto zmeny pôsobia na človeka a nútia ho postupne sa im prispôsobiť a prijať ich. Niektoré zmeny sú pre nás príjemné, iné menej a často sa stáva, že z niektorých sme nešťastní a frustrovaní. V príspevku sa venujeme stresovým situáciám, syndrómu vyhorenia, ako aj preventívnym aktivitám v sebariadení.

Pedagogický asistent sa stáva súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu v triedach čoraz častejšie. Táto profesia je jednou z najmladších v školstve. Problémom je vymedzenie jeho kompetencií a vzťah medzi učiteľom a pedagogickým asistentom. Niektorí ju vnímajú ako pomoc pre učiteľa, iní ako pomoc pre žiaka. Nájdu sa však aj takí, ktorí ju vnímajú ako príťaž. Pedagogický asistent by mal pomáhať učiteľovi pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Učiteľ by mal v triede jeho pomoc prijímať a aktívne ju využívať pri realizácii vyučovania.

V príspevku analyzujeme vplyv stresu na osobnosť riaditeľa školy v rôznych krízových situáciách a v súčasných podmienkach moderného školstva. Prezentujeme charakteristiku osobnej záťaže manažéra, rôzne spôsoby zvládania stresu a záťaže v manažérskej pracovnej činnosti, pričom efektívne zvládanie stresu prezentujeme pomocou etáp vyrovnávania sa s náročnou situáciou.

Stres je oblasťou, ktorá je v ostatných rokoch často spomínaná v rôznych súvislostiach. Pravdou je, že nároky spoločnosti na každého jednotlivca sa stále zvyšujú. Z pracovného procesu sa vytrácajú jednoduché pracovné úkony, ktoré sú v mnohých prípadoch nahradené modernými technológiami. To kladie na človeka nové požiadavky. Platí to aj v edukácii. Ak porovnávame súčasnú edukáciu s minulosťou, prídeme k záveru, že nároky na žiakov sa značne zvýšili. Škola už nie je len odovzdávateľom poznatkov, ale žiada od žiakov samostatnosť, tvorivosť, iniciatívnosť. To môže prinášať aj stresové situácie. 

Súčasná doba prináša mobilizáciu energie, ktorá bola stereotypizovaná istotami a predpokladanými problémami s primeraným riešením. Doba riešenia bola predvídateľná. Vedeli sme, že každý problém je riešiteľný, že závisí od nás, ako dlho budeme pracovať na jeho eliminácii. 

Pandemické ochorenie COVID-19 ohrozuje nás všetkých. Dnes už vieme, že definitívne a v každej oblasti nášho života. Problém fungovania v období pandémie nabral absolútne globalizačný rozmer. Naďalej však platí, že vzdelávanie je šancou pre individuálny i kolektívny potenciál spoločnosti, preto treba urýchlene nájsť a kreovať nové riešenia, ako celú situáciu komplexne zvládnuť. Ohrozené je naše fyzické a po nejakom čase môže byť aj psychické zdravie, komfort a pohoda. V príspevku sa venujeme stresorom a salutorom ovplyvňujúcim naše fungovanie. Poskytneme pohľad na psychologicko-fyziologické reakcie a odpovede organizmu.

Učitelia  a rodičia sa môžu obracať s otázkami k aktuálnej situácii šíriacej sa epidémie koronavírusu na odborníkov call centra, ktoré je poradenským centrom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pedagogickí a odborní zamestnanci sa môžu s otázkami z oblasti štátnych vzdelávacích programov a vzdelávacích štandardov obracať aj na Štátny pedagogický ústav.

Stres možno definovať ako istú extrémnu a neobvyklú situáciu, ktorú jednotlivec vníma ako hrozbu a reaguje na ňu zmenou správania. Je to vnútorný stav organizmu, ktorý sa cíti byť ohrozovaný alebo nejaké ohrozenie očakáva a súčasne sa necíti byť dostatočne silný, aby stresu čelil. 

Príspevok informuje o príčinách vzniku, príznakoch a predchádzaní syndrómu vyhorenia (burn-out). Cieľovou skupinou sú vedúci pedagogickí zamestnanci, pre ktorých predstavuje problém aktuálnu hrozbu. Problematika je súčasťou obsahu bakalárskeho a magisterského štúdia „Manažment vzdelávania a verejnej správy“, ktorý v dennej a externej forme ponúka Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre od akademického roka 2020/2021 všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom, vedúcim pedagogickým a odborným zamestnancom ako náhradu funkčného vzdelávania.

Stres je jednou z nejčastějších příčin vzniku psychických a psychosomatických obtíží dětí a dospívajících navštěvujících školská zařízení. Kromě vážného dopadu na zdraví působí velmi negativně i na samotný školní výkon, čímž se studující dítě dostává do začarovaného kruhu. Špatný výkon působí jako další stresor a dítě si v dané situaci velmi často neumí pomoci. Abychom mohli lépe situaci porozumět, je dobré si stručně něco k působení stresu „říci“ a ukázat si nejčastější stresogenní situace, s nimiž se dítě může ve škole setkat.

Blíži sa koniec školského roka a s ním aj čas letných dovoleniek. Vychutnať si ho môžeme aj s odbornou knihou. Ponúkame zopár tipov aj z našej redakcie.

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (2.) Učiteľ a učiteľské povolanie, takmer na všetkých stupňoch nášho školstva, predstavuje v poslednom období široko diskutovanú tému. Učiteľ by, podľa kritérií rodičov, odborníkov, mal spĺňať nielen kvalifikačné, ale hlavne charakterové a morálne kvality. Žiaci a rodičia od učiteľa očakávajú vždy maximum. Maximum profesionality, otvorenosti, spravodlivosti, vedomosti, tolerancie a pochopenia. Učiteľ sa má vždy správne rozhodnúť, má byť plný energie, pozitívne naladený, ústretový, trpezlivý až do tej miery, že je takmer nemožné aby nebol empatický. Táto náročnosť predstavuje niekoľko „pracovných výkričníkov“, medzi ktoré zaraďujeme aj psychickú kondíciu učiteľa, v zmysle do kedy môže túto záťaž zvládať, ak spoločenské prostredie nenapomáha tomuto naplneniu. Z psychologického hľadiska musíme konštatovať, že práve v správaní detí sa zrkadlia hodnoty rodičov a celej spoločnosti. V preexponovanej forme unikajú pravé hodnoty, v školstve rezignujeme, upadáme do sociálneho smútku, ktorý sa odrazí na ďalšej generácii.

Žiaci a študenti už majú prvý deň v školských laviciach za sebou. S čím všetkým sa však musia školopovinné deti na začiatku septembra zmieriť? Aké pocity prežívajú a čo ich môže v tejto súvislosti trápiť? Aj to sú otázky, ktoré si možno práve teraz kladie nejeden rodič. Ako jeho dieťa prežíva tieto dni a aké sú jeho myšlienky?

Využite 20 % zľavu na ponúkanú publikáciu Zákon o výchove a vzdelývaní (školský zákon) - komentár do 30. 11. 2016.  Cieľom komentára je poskytnúť komplexný a podrobný prehľad právnej úpravy všetkých náležitostí výchovy a vzdelávania, ktoré sú obsahom zákona. Obsahuje výklad ustanovení, doplnený praktickými príkladmi a ďalšími súvislosťami, ktoré k predmetnej úprave viedli a ktoré majú napomôcť k poznaniu upravovanej problematiky. Autori sa nevyhli ani konfrontácii s ustanoveniami, ktorých aplikácia je v praxi sporná alebo nejednotná, s cieľom napomôcť zjednoteniu aplikačnej praxe a odstráneniu výkladových sporov.