Vplyv stresu na osobnosť školského manažéra - riaditeľa školy

V príspevku analyzujeme vplyv stresu na osobnosť riaditeľa školy v rôznych krízových situáciách a v súčasných podmienkach moderného školstva. Prezentujeme charakteristiku osobnej záťaže manažéra, rôzne spôsoby zvládania stresu a záťaže v manažérskej pracovnej činnosti, pričom efektívne zvládanie stresu prezentujeme pomocou etáp vyrovnávania sa s náročnou situáciou.

Človek počas svojho vývinu a na svojej životnej ceste sa nepretržite stretáva so situáciami, ktoré svojimi požiadavkami preverujú jeho prispôsobivosť, kladú nároky na jeho psychickú i fyzickú zdatnosť. Činnosť každého z nás nie je len pasívnym prispôsobovaním sa vonkajšiemu prostrediu. Predstavuje aj rozporný proces, v ktorom sme nútení riešiť prelínajúce sa protiklady, neprimerané úlohy, problémové, frustrujúce, konfliktové, stresové situácie vyvolávajúce psychickú záťaž. Dôležitým predpokladom dobrého manažéra v škole je aj osobitný vzťah k sebe samému, pre ktorý je príznačné najmä vedomie zvýšených nárokov na vlastnú osobnosť, potreba stáleho sebaovládania, sebavýchovy a sebavzdelávania, ktorá vyplýva z potreby byť vzorom či príkladom.

 

Požiadavky na správanie sa manažéra v záťaži

V množstve žiaducich schopností, znalostí a zručností vystupujú v súčasnosti do popredia tie, ktoré umožňujú manažérom efektívne pôsobiť v dynamicky sa meniacich podmienkach. Je zreteľný posun k posilňovaniu významu osobnostných charakteristík, k schopnosti vnímať problémy v širších súvislostiach. Collison a Parcel (2005) považujú, za preferované, vlastnosti efektívnych vedúcich tímov a lídrov organizácií tieto:

  • inteligencia, iniciatívnosť, sebadôvera,
  • tzv. „helikoptérový nadhľad“ t. j. schopnosť vidieť širšie súvislosti, schopnosť systémového prístupu,
  • schopnosť pracovať s rôznymi ľuďmi a komunikovať a spolupracovať s nimi,
  • pocit komplexnej zodpovednosti,
  • sledovanie a dodržiavanie vytýčených cieľov,
  • skúsenosti s vedením skupiny – čím skôr tým lepšie, význam majú aj rôzne riadiace aktivity v záujmových organizáciách, absolvovanie výcviku mladých manažérov a pod.
  • skúsenosti z práce na rôznych pracovných pozíciách.

Hošek (2009) rozdeľuje správanie sa v záťaži do dvoch štýlov podľa spôsobu riešenia záťaže, teda podľa toho, č