Zrejme nepovieme nič nové a objavné, ak vyjadríme, že v ostatných rokoch všetci žijeme v uponáhľanej dobe. Zrejme sme si pred viac ako pätnástimi rokmi, keď sme očakávali „Milénium“ začínajúce 21. storočie, do ktorého sme vstupovali s veľkým nadšením, ani neuvedomovali, že vstupujeme do obdobia, ktoré bude klásť na nás ďalšie zvýšené nároky a požiadavky v mnohých oblastiach nášho života. Aj keď nie celkom, ale obrazne pripusťme, že sme vhupli do diania, ktoré chce od nás, na rozdiel od minulosti, väčšiu angažovanosť v práci, ba aj v politike, zrýchlila sa dynamika všetkého nášho života a pod. Pravda, načrtnuté myšlienky by sa dali rozvíjať a opisovať z rôznych stránok, lebo niekomu sa dynamika, napr. v rodine prejavuje v tom, že uteká z jedného zamestnania do iného a len letmo sa venuje deťom, kým iný uteká počas roka aj viac razy, napr. z jednej cestovnej kancelárie do inej, aby si zabezpečil zahraničný pobyt pre rodinu. Avšak nie o tom chceme písať.
V ostatných rokoch sa okrídleným slovom stal pojem stres. O strese hovoríme všetci, a to nielen vo vzťahu k pracovným povinnostiam, ale v podstate ku všetkému čo nás obklopuje, stres prežívame na cestách, máme stres z cestovania, dokonca stres z parkovania a pod. Stres teda prežívame denne a od narodenia. Je to v podstate isté konfrontovanie našich schopností, možností, predstav, predsavzatí s každodennou realitou, ktorá nás obklopuje. Isté je, že dlhodobý a mimoriadne silný stres je pre človeka škodlivý, pretože ohrozuje jeho celkové zdravie – srdcové poruchy, poruchy trávenia, ale aj p