PREVENTÍVNA PRÁCA SO ŽIAKMI
Stres je prirodzenou súčasťou života, jeho výskyt v škole nie je výnimočný. Nie vždy predstavuje problém, neraz však výrazne narúša pozitívny vzťah žiakov k škole. V príspevku sa zameriavame na stres u žiakov v školskom prostredí, jeho hlavné zdroje a možnosti prevencie a eliminovania.
Stres vzniká pôsobením nejakého rušivého faktora a je jedným z druhov záťažových situácií. Predstavuje určitý tlak, napr. časový stres vyplývajúci z terminovaných úloh, z nadmerného množstva úloh, chaotickej organizácie svojich povinností, z narušených medziľudských vzťahov a pod. Stres ako stav organizmu sprevádzajú telesné a psychické ťažkosti, vedie k poklesu výkonnosti, zhoršuje medziľudské vzťahy, zvyšuje únavu človeka a pod.
Vplyv stresu na človeka a jeho prejavy v rôznych situáciách
Podľa Oravcovej (2004) mierny stres vedie spočiatku k zvýšeniu výkonnosti, vzhľadom na intenzitu stresovej situácie rozlišujeme hyperstres – stres prekračujúci hranice adaptability, schopnosti vyrovnať sa so stresom a hypostres – stres, ktorý ešte nedosiahol hranice nezvládnuteľnosti, ale dlhodobým pôsobením môže viesť k tomu, že už tieto hranice prekročí. Primeraná miera stresu môže, ako uvádza Vágnerová (2014), človeka aktivizovať a stimulovať k hľadaniu účelného riešenia situácie. Niektorí ľudia môžu dokonca stresové situácie úmyselne vyhľadávať, pretože vyplavením endorfínov vyvolávajú príjemné pocity.
Bieleszová a Koreňová (2021) približujú eustres a distres. Eustres vyvoláva príjemné pocity, ide o situácie, kedy zvládame prekonávanie zložitých prekážok s úspechom, napĺňame príjemné očakávania. Distres sa objaví, keď veci prestávame zvládať, sme preťažení, strácame istotu v rozhodovaní, ide o stres, ktorý je nepríjemný a pociťujeme ho ako negatívne prežívanie situácie. Môžeme povedať, že eustres je kladná, ale náročná situácia a distres je negatívna a nepriaznivá situácia.
Stresových situácií v živote človeka je veľa. Patria k nim mimoriadne krízové udalosti, ale stresujúcimi faktormi sú aj bežné životné situácie. Reakcia človeka na stres prebieha v organizme v troch štádiách, ktoré popisuje odborná literatúra takto (napr. Oravcová, 2004; Spustová Izakovičová, 2020): prvé je štádium alarmu (človek je v stave zvýšenej pohotovosti), druhé je štádium rezistencie (čiže odolnosti, kedy sa pri trvaní stresujúcej situácie fyziologické reakcie zdanlivo vracajú do normálu, ale vyčerpáva sa zásoba energie) a tretie štádium vyčerpania – exhauscie (pokles odolnosti organizmu, vyčerpanie obranných síl a zlyhanie adaptácie, zrútenie).
U žiakov základných a stredných škôl existujú rôzne stresory