Odhaduje sa, že v literatúre je opísaných približne 200 definícií stresu z rôznych aspektov. Existuje veľa publikácií, ktoré analyzujú príčiny vzniku stresu, jeho prežívanie osobami, dôsledky, ale aj odporúčania, ako sa stresu vyhnúť. Podľa Švingalovej (1999, str. 8):„Stres je stav, keď pôsobením fyzikálnych, chemických alebo sociálno-psychologických vlastností podnetov (stresorov) je jedinec vystavený takým nárokom (záťaži), ktoré obvyklým spôsobom svojej činnosti nezvláda.“ Kretschmann (2003, s. 25) konštatuje, že stres „... je nešpecifická reakcia organizmu na všetky požiadavky, ktoré sa naň kladú.“ S meniacim sa štýlom života, práce, techniky ľudia stres evidujú a prežívajú intenzívnejšie ako v minulosti.

Príčinou stresu, jej spúšťačom, je stresor, ktorý môže na človeka pôsobiť z vonku, napr. neočakávaná nepriaznivá situácia, zlé medziľudské vzťahy, nevľúdne prostredie, nečakané udalosti a pod. Vnútorné stresory vychádzajú z nás samotných, napr. strach z choroby; neistota z niečoho, čo sme urobili; očakávanie rozhodnutia a pod. Stres sa ako samozrejmosť spája s viacerými povolaniami, ku ktorým patrí aj učiteľstvo. Literatúra opisuje rôzne druhy stresu podľa časového hľadiska, pôsobenia, polarity, zohľadňuje kvantitatívne a kvalitatívne hľadisko. Najčastejšie sa hovorí o distrese (negatívny stres) a eustrese (pozitívny, prospešný stres). Eustres je situácia, keď organizmus prežíva záťaž, ktorá má pre neho kladný náboj, napr. nová úloha nás privedie k podnetnému štúdiu, vyriešenie projektu môže byť spojené s kariérnym postupom, odmenou.

Stres v škole

Za posledné dva až tri desiatky rokov na učiteľov vrátane vedúcich zamestnancov v školstve pôsobilo a pôsobí množstvo stresorov. Jedna školská reforma sa ani poriadne nezačala a už sme registrovali ďalšiu. Vyhlášky a nariadenia vstúpili do platnosti a za pár týždňov sa modifikovali. Menil sa obsah vzdelania, ale neboli učebnice, pritom mnohé z načrtnutého bolo treba vyhodnocovať, podávať správy, hodnotenia. Otvorene treba priznať, že byrokracia má nemalý podiel na strese učiteľov.

Riaditelia škôl často zažívajú aj prepracovanosť, podávajú výkon aj po pracovnom čase, nosia si prácu domov, resp. si ju nosia v hlave.

Vo vzťahu ku škole sa najčastejšie uvádzajú tieto stresory:

• zvyšovanie náročnosti na edukáciu a s tým súvisiace zaťaženie učiteľov;
• nie celkom optimálne vzťahy školy a rodiny;
• neistý kariérny rast;
• nízka motivácia a disciplína časti žiakov;
• nízky profesionálny status učiteľa a pod.

Ďalšie príklady stresorov uvádzame v Tab.1 tak, ako sme ich zachytili v debatách s učiteľmi a riaditeľmi škôl a školských zariadení.

Tab. 1: Stresory pedagogických zamestnancov a vedúcich zamestnancov v školstve