Od učiteľa dnešnej doby sa očakáva, aby komplexne spĺňal požiadavky modernej existencie. Má byť vysoko odborne erudovaný, musí kráčať s dobou aj v oblasti informačných technológií, má mať prehľad o dynamike vývoja spoločnosti. Učiteľské povolanie je vystavované nadmernej záťaži. Za stresujúce sa považuje aj z dôvodu hyperinterakcie s rôznymi vekovými kategóriami a jedincami rôzneho spoločenského postavenia. Najvýznamnejší aspekt sa prikladá zvládaniu záťaže, ktorá ovplyvňuje psychofyzickú odolnosť. V učiteľskom povolaní sa rozsah stresorov neustále zvyšuje. Mnohé firmy, podniky, inštitúcie majú vypracované programy zvládania záťažových situácii. Školstvo doteraz takýto program nemá. Taktika protistresového pôsobenia, starostlivosti o zdravie pedagógov, či well beingu − zdravého životného štýlu chýba.
V živote pedagóga sa často stáva, že po období plného elánu a pracovnej zanietenosti sa objaví celá plejáda negatívnych blokácií, ktoré sa zdajú byť neprekonateľné. To, čo doteraz učiteľ zvládal bez problémov, odrazu zvláda s vypätím síl. Dochádza k situácii, kedy mobilizuje zvyšok energie, dostáva sa do stresu. Pod týmto pojmom najčastejšie vnímame zaťažujúce faktory vonkajšieho sveta, ako aj zlyhanie adaptívnych mechanizmov, ktorých úlohou je udržať homeostázu organizmu. V mnohých psychologických literatúrach nájdeme rôzne definície a pohľady na záťaž, stres, frustráciu. Odrážajú neutešenú psychickú pohodu práce pedagóga.
V teórii stresu autori uvádzajú stresory − negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú prácu pedagóga. Pomenej sa hovorí o salutoroch − pozitívnych faktoroch, ktoré v pedagogickej praxi učiteľov povzbudzujú a dodávajú im silu vykonávať dané povolanie.
Vnútorné stresory predstavujú celý rad ukazovateľov, ktoré sprevádzajú prácu učiteľa nielen v priebehu pracovnej doby, ale aj mimo nej.
Vonkajšie stresory sú posilňované nedostatočnou sociálnou oporou jednak zo strany širšieho sociálneho prostredia, ako aj priamo od nadriadených, dokonca kolegov navzájom, nevynímajúc stereotypné hodnotenie negatívnych vlastností v kruhu rodiny, či partnerov navzájom.
Profesia pedagóga sa dostáva do neutešenej pozície. Napriek tomu, že učiteľ na rôznom stupni vzdelávania dennodenne rozdáva svoje poznatky a skúsenosti, nielenže nie je dostatočne ohodnotený, ale aj podlieha rôznym typom časovo-pracovného stresu. Kvantitatívne a kvalitatívne charakteristiky záťaže poukazujú, že záťaž je určovaná nielen expozíciou záťažových faktorov, ale aj tým, ako sa konkrétny jedinec so záťažou vyrovnáva, ako ju dokáže premienať na salutory, resp. aké používa mechanizmy, ktoré mu umožňujú záťaži odolávať.
Dlhotrvajúci