„Dospel som k desivému záveru. Som rozhodujúcim činiteľom v triede. Mojím osobným prístupom vytváram klímu. Mojou každodennou náladou v nej vytváram atmosféru. Ako učiteľ mám obrovskú silu urobiť život dieťaťa nešťastným alebo radostným. Môžem byť nástrojom bolesti alebo nástrojom inšpirácie...“ Dr. Haim Ginott
Tak ako klimatické podmienky planéty zákonite determinujú existenčné podmienky a okolnosti života na Zemi, aj „klimatické pomery“ a každodenná atmosféra v škole a školskej triede sú významným, až determinujúcim faktorom, ktorý utvára každodennú atmosféru, aká vládne v podmienkach školy či školskej triedy. Pojem klíma pochádza z gréckeho slova κλίμα čo znamená podnebie. V bežnej praxi používame tento termín aj na označenie istého charakteru sociálnych situácií, resp. súvislostí a vzťahov, keď chceme charakterizovať ich kvalitu, keď napr. hovoríme „bola tam veľmi príjemná klíma“ alebo „veľmi optimistická klíma“, ale aj naopak.
V priebehu druhej polovice dvadsiateho storočia a prvej dekády dvadsiateho prvého storočia prechádzalo naše školstvo mnohými zmenami, tzv. reformami, ktoré z odstupu času hodnotíme rôzne. Múdrejší o časový odstup a mnohé skúseností vieme, že každá školská reforma (organizačná, obsahová a pod.) vždy obsahuje aj istý ideovo-politický podtext. Záleží na pedagogickej praxi, v akej miere to dokáže v potrebnej miere eliminovať.
Akékoľvek organizačné a obsahové zmeny v školstve sa vždy dotýkajú života a činnosti školy, žiakov a pedagógov, ale sprostredkovane aj rodičov, zriaďovateľov, a v konečnom dôsledku, čo je najpodstatnejšie majú veľký spoločenský dosah. Najmarkantnejšie to vidíme v súčasnosti, keď zriaďovatelia škôl najmä z finančných dôvodov reagujúc na konkrétne situácie v školách v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, takmer v každom meste rôznym spôsobom redukujú počty škôl. Rušia ich alebo spájajú, aby zefektívnili ich prevádzku podľa požiadaviek a potrieb trhu.
V tejto súvislosti treba uviesť školskú klímu, ako významnú realitu v každej škole, školskej triede a školskom zariadení. V tejto súvislosti sa uvádza, že „Klíma školy je závislá na spoločenských súvislostiach.“ (Balvín, J. 2008) ´´. Práve školská a triedna klíma, jej charakteristika, neustále vytvára praktickú, každodennú reálnu kvalitu sociálnych vzťahov medzi ľuďmi predovšetkým v pedagogických a žiackych kolektívoch, ale aj medzi nimi navzájom. To sú zároveň najpodstatnejšie sociálne vzťahy v škole a školskej triede. Tie sa však dopĺňajú aj o vzťahy rodičovskej verejnosti k škole a k jej pedagogickým zamestnancom. Stručne povedané, sú to vzťahy v známom trojuholníku škola – žiak – rodič, ale aj vo vnútri jeho jednotlivých vrcholov.
„Od toho, aká je klíma školy a triedy, vo veľkej miere závisí, či žiak chodí do školy so záujmom alebo či školu vníma, ako nutnú samozrejmosť.“ (Petlák, E. 2006)
Inými slovami školská a triedna klíma dlhodobo ovplyvňuje motiváciu učiteľov a žiakov a ich postavenie v škole, či v triede, ako aj mienku rodičov a verejnosti o škole a o jej riaditeľovi a pedagógoch. Je pochopiteľné že bez priaznivého školského prostredia (školskej klímy) nemôžeme očakávať zvyšovanie efektivity práce žiakov a ich učiteľov. Školská klíma okrem iného v značnej miere pôsobí na sociálne správanie žiakov, má vplyv aj na správanie pedagógov vrátane vedenia školy, ale aj na výkonnostný status triedy, tzn. aký je počet úspešných žiakov v porovnaní s neúspešnými.
Učiteľská komunita a s ňou súvisiace sociálne skupiny a inštitúcie, ako sú žiaci, rodičia, zriaďovateľské a pedagogické inštitúcie, si v rôznej miere uvedomujú, že cieľavedomé a pozitívne vytváranie a formovanie pozitívnej školskej a triednej klímy, teda optimálnych sociálnych vzťahov v školskom prostredí a jeho sociálnom zázemí, je jednou zo základných a nevyhnutných podmienok rastúcej úspešnosti výchovno-vzdelávacej práce učiteľov a študijnej úspešnosti žiakov. Zbavenie učiteľa niektorých dôležitých kompetencií, najmä rozhodovacích, nie je pri všetkej ústretovosti k žiakom dobré ani správne. Učiteľ nemôže byť v situácii keď nemá rozhodovacie kompetencie, pričom žiaci ich majú široké. Dostáva sa tak do nerovného postavenia pri vytváraní klímy v triede či v škole.
Za pozitívnu školskú klímu je v súčasnosti považovaná tzv. mäkká klíma, ktorá sa javí, „ako relevantná koncepcia sebaurčenia založená na sebariadení, priateľskej a uvoľnenej učebnej atmosfére a kolegiálnych vzťahoch“ (Seebauerová, R., 2005). Podľa toho je dobrá klíma taká, keď učiteľ nie je dominantný, celková atmosféra nie je nátlaková a existujú široké rozhodovacie právomoci detí. Vtedy sú podľa tzv. soft pe