PhDr. František Godla

Súčasné výsledky vývinu pedagogických názorov na edukáciu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú charakteristické presvedčením, že výchova a vzdelávanie má mať inkluzívny charakter. Ak by sme sa naozaj riadili myšlienkami J. A. Komenského, potom by problém inklúzie už dávno nebol problémom. Treba zdôrazniť, že odborná pedagogická verejnosť, ale aj politická a spoločenská atmosféra nie je v tejto téme celkom jednotná.

Úlohou výchovy a vzdelávania mladej generácie je ich všestranná príprava pre život. Príprava žiaka na život a prácu v modernej a najmä čoraz náročnejšej spoločnosti sa musí realizovať v procese cieľavedomého vyučovania a výchovy. Preto musíme vedieť, akého človeka, s akými odbornými, sociálnymi a morálnymi vlastnosťami chceme v procese výchovy a vzdelávania formovať. Čím bude príprava žiakov kvalitnejšia, tým lepšie sa uplatnia v spoločnosti, a tým kvalitnejší bude ich život. To je základný predpoklad dobrého fungovania nášho školského systému.

Byť učiteľom sa v minulosti považovalo za vznešené, znamenalo určité adekvátne spoločenské postavenie. Pedagógov si vážila nielen spoločnosť, ale aj žiaci a rodičia. Dnešná doba je príliš atomizovaná len na vzťah Ja a Ja. V takejto dobe práca pedagóga akoby strácala svoje čaro, významné poslanie v rozvoji žiaka aj spoločnosti. Akoby sa stávala odľudštenou a odcudzenou. Často počúvame, aké je zlé postavenie učiteľa, ako sa kazí základný pedagogický vzťah učiteľ – žiak. Často v ňom chýba ľudskosť, empatia, podpora a pomoc. Absentuje aj pozitívna emócia, ktorá, ak je správne uplatňovaná, dokáže aj nemožné, motivuje obe stránky výchovno-vzdelávacieho procesu, učiteľa i žiaka a prostredníctvom neho i rodiča.

Večne aktuálna téma, rezonujúca v mnohých súvislostiach života školy, jej učiteľov, žiakov, rodičov, verejnosti. Téma stará ako ľudstvo samé. Atribút determinujúci človeka, spoločnosť, poznanie, konkrétny život jednotlivca, rodiny, kolektívu, organizácie, spoločnosti i ľudstva ako takého.

Dlho pripravovaný projekt „Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít“, ktorého cieľom bolo vytvoriť vhodné podmienky pre intenzívnejší, cieľavedomejší a komplexnejší prístup k inklúzií žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pripravovaný v Metodicko-pedagogickom centre Prešov, sa po schválení MŠVVaŠ SR začal realizovať 3. októbra 2011.

„Dospel som k desivému záveru. Som rozhodujúcim činiteľom v triede. Mojím ­osobným prístupom vytváram klímu. Mojou ­každodennou náladou v nej vytváram ­atmosféru. Ako učiteľ mám obrovskú silu urobiť ­život dieťaťa ­nešťastným ­alebo radostným. Môžem byť nástrojom bolesti alebo nástrojom inšpirácie...“ Dr. Haim Ginott  Tak ako klimatické podmienky planéty zákonite determinujú existenčné podmienky a okolnosti života na Zemi, aj „klimatické pomery“ a každodenná atmosféra v škole a školskej triede sú významným, až determinujúcim faktorom, ktorý utvára každodennú atmosféru, aká vládne v podmienkach školy či školskej triedy. Pojem klíma pochádza z gréckeho slova κλίμα čo znamená podnebie. V bežnej praxi používame tento termín aj na označenie istého charakteru sociálnych situácií, resp. súvislostí a vzťahov, keď chceme charakterizovať ich kvalitu, keď napr. hovoríme „bola tam veľmi príjemná klíma“ alebo „veľmi optimistická klíma“, ale aj naopak.

Veľa lavíc a jedna katedra. Tridsať žiakov a jeden učiteľ – to je základné vybavenie triedy. Tridsať rôznorodých osobností, individualít, rôznych myšlienkových pochodov a sociálnych prostredí. Tridsať žiakov proti jednému, ktorý si už robí nárok na vedúce postavenie, na podriadenie a rešpekt, ale k tomu sa nedostane ľahko, či priamočiaro. Napriek tomu má svoje povolanie nesmierne rád, ako aj tých, kvôli ktorým ho vykonáva. Takto by sa dal stručne charakterizovať rozmer pedagóga – učiteľa. To je zároveň aj škola, resp. to, čo tvorí jej základ, pretože bez žiakov a pedagógov nie je školou, iba budovou bez obsahu a života.