Súčasné výsledky vývinu pedagogických názorov na edukáciu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú charakteristické presvedčením, že výchova a vzdelávanie má mať inkluzívny charakter. Ak by sme sa naozaj riadili myšlienkami J. A. Komenského, potom by problém inklúzie už dávno nebol problémom. Treba zdôrazniť, že odborná pedagogická verejnosť, ale aj politická a spoločenská atmosféra nie je v tejto téme celkom jednotná.
„Škola je dielňou ľudskosti“ /J.A. Komenský/ ... a preto patrí všetkým deťom bez rozdielu!
Je inklúzia ilúziou?
Názory, aj vývin detailnejšieho poznávania problematiky inklúzie v školskom systéme Slovenskej republiky sa pomerne rýchlo menia. Téma svojim rozsahom a významom presahuje rámec školstva a školskej politiky. Stáva sa vecou verejnou, na verejnej mienke podstatne závislou a ňou determinovanou. Pozitívnym javom je, že sa téma inklúzie v našich školách po desaťročiach segregovaného školstva stáva aktuálnou, a to najmä vďaka národným projektom financovaným z európskych fondov. V procese skutočnej realizácie prechodu od segregovaného školstva k inkluzívnemu modelu je však nevyhnutný celoplošný záujem, kde dominantnú úlohu musí zohrávať štát a jeho inštitúcie, predovšetkým Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“), zriaďovatelia základných škôl, teda mestá a obce – štátna a verejná správa. Ich nečinnosťou sa fenomén segregovaného školstva u nás domestifikoval.
Výskumy a zistenia
Z výskumu realizovaného doc. A. Petrasovou z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity (Rocepo, 2012) vyplynulo, že pri zabezpečovaní bezpečného prostredia žiakov z marginalizovan