Motivácia žiaka v škole

Vydáno:

Úlohou výchovy a vzdelávania mladej generácie je ich všestranná príprava pre život. Príprava žiaka na život a prácu v modernej a najmä čoraz náročnejšej spoločnosti sa musí realizovať v procese cieľavedomého vyučovania a výchovy. Preto musíme vedieť, akého človeka, s akými odbornými, sociálnymi a morálnymi vlastnosťami chceme v procese výchovy a vzdelávania formovať. Čím bude príprava žiakov kvalitnejšia, tým lepšie sa uplatnia v spoločnosti, a tým kvalitnejší bude ich život. To je základný predpoklad dobrého fungovania nášho školského systému.

 

"magister habet lucere et ardere", „učiteľ má svietiť a horieť“

Pôvod slova motivácia možno odvodzovať od latinského slova movero, čo zn. meniť spôsoby práce učiteľa so žiakmi, formovať ich postoje k spoločným cieľom vo výchove a vzdelávaní, aktívne a tvorivo spolupracovať, formovať samých seba a podieľať sa na formovaní iných.

 

Čo je motivácia?

Najstručnejšou charakteristikoumotivácie je, že motivácia je arómou vyučovacej hodiny. Tzn., že motivácia má byť esenciou, ktorá preniká celou vyučovacou hodinou od jej začiatku do konca.

Motivácia je súhrnom činiteľov, ktoré podnecujú, aktivizujú, usmerňujú a udržiavajú ľudské správanie a konanie v želanom smerovaní.

Motivácia môže byť determinovaná buď vnútornými alebo vonkajšími stimulmi. Vnútorné stimuly tvoria potreby človeka, ktoré stimulujú jeho správanie a konanie. Sú to v podstate motívy, resp. dôvody alebo príčiny, ktoré vyvolávajú isté správanie a konanie človeka.

Jedným zo základných zákonov ľudského učenia sa je zákon motivácie, ktorý poukazuje na nenahraditeľnosť pozitívneho postoja k učeniu a vzdelávaniu sa vyjadreného vlastnou vôľou a aktívnym záujmom. Motivácia je teda jednou z najdôležitejších podmienok pre vzdelávajúceho sa žiaka či študenta. Bez motivácie si nevieme predstaviť žiadnu cieľavedomú poznávaciu aktivitu.

V procese skúmania rôznych zložiek motivácie môžeme rozlíšiť podnecujúcu, aktivizujúcu a usmerňujúcu funkciu. Motivačné teórie nie sú jednoznačné, ponúkajú celý rad výkladových princípov. Odborná literatúra poskytuje rôzne klasifikácie psychologických teórií motivácie (Madsen, Hrabal, Nakoneč).

 

Ľudskú činnosť môžeme chápať ako napĺňanie potrieb a môžeme ich usporiadať podľa A.H. Maslowa takto:

  • fyziologické potreby (vzduch, voda, jedlo, odpočinok a pod.),
  • potreba bezpečia,
  • potreba spolupatričnosti (priateľstvo, spolupráca),
  • <