Motivácia

Motivačné štipendium sa poskytuje v súlade so zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne podľa § 27 ods. 3 až 5. Pri výpočte priemerného prospechu žiaka sa výsledok zaokrúhľuje na dve desatinné miesta smerom nahor.

...NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH Stratégia STEAM predstavuje interdisciplinárny prístup k vzdelávaniu, ktorý integruje kreatívne a umelecké prvky do technických a vedeckých disciplín. Jeho cieľom je zvýšiť motiváciu žiakov prostredníctvom prakticky aplikovateľného a projektovo orientovaného učiva, čím sa prekonáva tradičné oddelenie teórie a praxe. Výsledky výskumov ukazujú pozitívny vplyv na akademické výsledky a pripravenosť na profesijné výzvy. Spolupráca vzdelávacích inštitúcií a priemyslu posilňuje rozvoj flexibilných zručností pre 21. storočie.

Edukácia rómskych žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia so sebou prináša výzvy a odkrýva bariéry, ktoré sú zjavné na strane žiakov, rodičov i na strane škôl. Jednou z identifikovaných bariér je nízka úroveň motivácie žiakov učiť sa. Vhodne zvolené motivačné stratégie, ako aj vytvorenie akceptujúceho a podporujúceho prostredia v školách môžu podporovať motiváciu a celkový záujem o vzdelanie rómskych žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.

......je potrebná pre zlepšenie situácie v edukácii  Cieľom príspevku je vyvolať zamyslenie u každého učiteľa nad tým, ako by mohol prispieť k zlepšeniu situácie v edukácii. Autor sa nechce zaoberať minulosťou a chybami, ale skôr sa sústreďuje na to, ako zlepšiť súčasný stav. Zámerom článku nie je analyzovať minulosť a hľadať chyby, ale skôr motivovať učiteľov k akcii. Autor zdôrazňuje, že v tomto procese je nevyhnutná aj osobná transformácia myslenia a práce učiteľov.

Poskytovanie motivačného štipendia sa realizuje podľa zákona č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 27 ods. 3 až 5.

Pri opise mnohých pedagogicko-didaktických a psychologických javov niekedy skutočne zabúdame na velikánov našej pedagogickej a psychologickej vedy a ich prínos pre edukáciu. Myšlienky sú z publikácie J. Hvozdíka (1986, s. 269 – 273), do ktorých sme vložili aj svoje námety a pohľady, tie sú napísané kurzívou.

Hlbšie zamyslenie nad motiváciou nám poskytujú aj rôzne motivačné teórie, ktoré opisujú postoje ľudí k činnostiam. Viaceré z nich sa týkajú, resp. môžu byť aplikované aj na edukačný proces. 

Motivácia je nevyhnutnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Uľahčuje pedagógom prácu so žiakmi, ale najmä pomáha žiakom osvojovať si nové vedomosti. Hlavnými prostriedkami motivácie k učebnej činnosti žiakov sú úlohy a pedagóg, ktorý žiakov neustále motivuje k samostatnej, aktívnej a tvorivej činnosti. Poskytnúť pomoc učiteľovi motivovať žiakov môže aj asistent učiteľa. Zastávame stanovisko, že motivovanie žiakov do učebnej činnosti patrí medzi kľúčové predpoklady na výkon tejto profesie asistenta učiteľa. 

Profesia „učiteľ“ nie je povolanie, ale poslanie. Pedagóg v pravom slova zmysle musí mať záujem na stimulácii svojich žiakov v pozitívnom smere. Musí vedieť, ako zvnútorniť ich vonkajšie motívy. Na tomto náročnom procese má významný podiel motivácia. Kritický a morálny učiteľ dokáže premeniť vyučovanie na priestor, kde si žiak aktivitu užíva, vníma ju ako príležitosť preskúmať vlastný potenciál. Prečo by to mal robiť? Z jednoduchých dôvodov preto, aby naučil deti spoznávať kvalitu života, nájsť v niečom zmysel a žiť dobrý život, čo podľa Aristotela znamená: „Konať dobro a vyhýbať sa zlu“ a aby naplnil poslanie svojho povolania s využitím praktickej múdrosti – fronésis.

V prvej časti príspevku s podtitulom „Time manažment a prokrastinácia“ sme opísali prokrastináciu, jej výhody, aj nevýhody. Venovali sme sa časovému manažmentu, pomenovali Eisenhowerov princíp určovania priorít. Druhá časť príspevku má podtitul „Ako naložiť s vlastným časom a neprokrastinovať“. Zameriame sa na opis možných prokrastinácií, budeme hľadať spôsoby, ako zabrániť neefektívnej práci prostredníctvom antirozvrhu, udržania motivácie, aj plánovania pracovného času podĺa výkonnostnej krivky.

V súčasnosti sme vplyvom korona vírusu COVID 19 aj v školách svedkami situácie, ktorá je pre nás nová. Pamätáme si tzv. chrípkové prázdniny, ktoré však netrvali nikdy toľko dní. Starší si možno spomínajú aj na tzv. uhľové prázdniny. Situácia je o to náročnejšia, že prišlo k náhlemu zatvoreniu škôl.

V súčasnosti sme vplyvom korona vírusu COVID 19 aj v školách svedkami situácie, ktorá je pre nás nová. Pamätáme si tzv. chrípkové prázdniny, ktoré však netrvali nikdy toľko dní. Starší si možno spomínajú aj na tzv. uhľové prázdniny. Situácia je o to náročnejšia, že prišlo k náhlemu zatvoreniu škôl.

Príspevok sa zaoberá procesom vytvárania zmien v školskom prostredí, opisuje racionálne (logické) a emocionálne reakcie ľudí v pedagogickom tíme a poukazuje na veľký vplyv emócií na prijatie akejkoľvek zmeny. Rozoberá taktiež prekážky, ktoré bránia vytváraniu pocitu naliehavosti vytvárať vízie smerom do budúcna, vnímať nové podmienky, výzvy a príležitosti. Analyzuje vplyv amygdaly, lymbickej časti mozgu na naše rozhodnutia. Ponúka aj otázky smerujúce k vonkajšej a vnútornej motivácii pedagogického tímu a k záujmu realizovať zmeny. Približuje tiež kľúčové myšlienky a princípy, ktoré sú dôležité pri zmene kultúry školy.  

Len 6,8 % sa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu. Len minimálna časť žiakov slovenských štátnych škôl má radosť z toho, že na sebe v škole pracujú, hovorí MARTIN KURUC z Centra pedagogického výskumu UK v exkluzívnom rozhovore o novom výskume. K práci v škole ich motivuje strach pred zlou známkou či hanby z toho, že niečo nezvládnu. To zabíja ich tvorivé myslenie a učí ich nesamostatnosti. Ako to zmeniť? Čítajte v rozhovore.

Úlohou výchovy a vzdelávania mladej generácie je ich všestranná príprava pre život. Príprava žiaka na život a prácu v modernej a najmä čoraz náročnejšej spoločnosti sa musí realizovať v procese cieľavedomého vyučovania a výchovy. Preto musíme vedieť, akého človeka, s akými odbornými, sociálnymi a morálnymi vlastnosťami chceme v procese výchovy a vzdelávania formovať. Čím bude príprava žiakov kvalitnejšia, tým lepšie sa uplatnia v spoločnosti, a tým kvalitnejší bude ich život. To je základný predpoklad dobrého fungovania nášho školského systému.

Tento pokyn nadobúda účinnosť 20. januára 2006.