Príspevok sa zameriava na podporu rozvoja kritického morálneho usudzovania, resp. kritického morálneho myslenia. Aj keď v slovenských pomeroch sa explicitne s touto integritou nestretávame, implicitne morálne uvažovanie aplikuje metódy kritickej analýzy na konkrétne udalosti s cieľom určiť, čo je správne alebo nesprávne a čo by mali ľudia robiť v konkrétnej situácii. Našim cieľom je predstaviť možnosti stimulácie morálneho usudzovania prostredníctvom podnetov na rozvoj kritického myslenia.
Pedagogika a psychológia je jednou z povinných častí štátnej skúšky bakalárskeho štúdia v učiteľských študijných programoch. Zvládnutie teoretického základu zo všeobecnej, vývinovej a sociálnej psychológie budúcim učiteľom považujeme v kontexte globálnych zmien v spoločnosti, žiaľ, za nepostačujúce. Okruhy otázok týkajúce sa emocionality, psychológie osobnosti, determinácie psychiky, periodizácie vývinu, sociálneho učenia a interakcie, sociálnej percepcie a pod. sú jedným z tých, ktoré sú dôležité na stimuláciu morálneho kritického myslenia. Na to, aby budúci učiteľ vedel podnecovať určitý druh a spôsob činností, zvlášť za predpokladu s očakávaným pozitívnym citovým zážitkom, musí prejsť výcvikom zabezpečujúcim prenositeľné zručnosti.
Súčasné výsledky vzdelávania absolventov učiteľských študijných programov a očakávané profily začínajúcich učiteľov v praxi, nepredstavujú kompatibilitu. Konzumný štýl života, absencia altruizmu, mediálna manipulácia, absencia pozitívnych vzorov a pod., ešte zväčšujú spoločenskú morálnu biedu.
Štyri základné Delorsove piliere výchovy a vzdelávania v 21. storočí:
- učiť sa poznávať,
- učiť sa konať,
- učiť sa žiť spoločne a
- učiť sa byť, vyzdvihujú komplexné ľudské schopnosti a hodnoty (Delors, J., 1997).
Určujú maximálny rozvoj osobnosti človeka s morálnou autonómiou – kriticky mysliaceho s morálnou zodpovednosťou.
Východiská morálneho kritického usudzovania
Morálne uvažovanie je predmetom štúdia prioritne vied, akými sú filozofia a psychológia. Aj v rámci pregraduálnej prípravy sa tieto disciplíny a ich parciálne súčasti vyučujú samostatne (nie integrovane).
Predpokladá sa, že už počas štúdia pracujeme s osobnosťou budúceho učiteľa ako s osobnosťou s kvalitnou morálnou autonómiou. To, o čo sa pokúšame medzi morálnym a kritickým myslením, je integrita.
C. S. Lewis (1942) integritu charakterizuje ako základnú morálnu cnosť, na ktorej je postavený dobrý charakter. Konať spravodlivo, znamená porozumieť, prijať a rozhodnúť sa žiť v súlade so svojimi zásadami, medzi ktoré patrí čestnosť, spravodlivosť a slušnosť. Práve integrita medzi kritickým a morálnym myslením sa odhalí vtedy, keď ľudia konajú čestne bez ohľadu na okolnosti alebo náslzákladedky. R. W. Paul a L. Elderová (2006) v oblasti kritického myslenia takéto konanie označujú cnosťou – nazývanou intelektuálna odvaha. V etike sa používa pojem morálna odvaha. Uvádzame dôvody, prečo treba redizajn pregraduálnej prípravy.
Dôkazy ukazujú, že morálny princíp alebo teória, ktorú si človek zvolí, je často ironicky založená na jeho emóciách, nie na logike. Jeho výber je zvyčajne ovplyvňovaný vnútornými predsudkami alebo vonkajšími tlakmi, ako napríklad zaujatosť alebo túžba prispôsobiť sa (Ethics Unwrapped, 2020). Aj keď si často nechceme pripustiť, naše morálne uvažovanie je zvyčajne ovplyvnené intuitívnymi, emočnými reakciami. Často dospejeme k silným morálnym záverom, ktoré nemôžeme logicky obhájiť. Výskumy etiky správania zistili, že ľudia nie sú racionálni. Väčšina etických rozhodnutí sa robí intuitívne, na základe pocitov, nie po starostlivej analýze situácie. Ľudia, ktorí robia neetické rozhodnutia, sú zvyčajne nevedomky ovplyvnení vnútornými predpojatosťami, ako je vlastná zaujatosť, vonkajší tlak (napríklad tlak na prispôsobenie sa) a situačnými faktormi, ktoré si ani nevšimnú (Ethics Unwrapped, 2020).
Center for curriculum redesign (CCR; Fadel, CH., Bialik, M. a Trilling, B, 2020) definovalo podporu vzdelávania v štyroch oblastiach vedomosti, zručnosti, charakter a meta-vzdelávanie. V kontexte našej problematiky sme vybrali komponent kritické myslenie z dimenzie zručnosti a komponenty z di