INOVATÍVNA METÓDA VYUČOVANIA
V článku sa zaoberáme inovatívnou metódou sebaregulačného učenia žiakov, ktorá vyžaduje aktívnu účasť žiakov na ich vlastnom vzdelávacom procese, vrátane plánovania, realizácie a reflexie ich činností. Vysvetlíme, ako táto metóda pomáha rozvíjať rôzne kompetencie žiakov, pričom je stále dôležitá učiteľská podpora.
So snahami o skvalitňovanie priebehu a výsledkov edukácie sa neustále hľadajú inovatívne metódy a formy. Dôraznejšie sa akcentujú aj požiadavky, ktoré sú roky známe, no v reálnej praxi nie sú doceňované tak, ako by bolo treba. Hlava plná vedomostí už nebude stačiť, pretože vedomosti bude treba vedieť tvorivo využívať, dopĺňať a inovovať, na ich základe vedieť plánovať svoje ďalšie činnosti atď., a z toho plynú viaceré požiadavky. V tomto ponímaní sa stávajú významné sebaregulačné stratégie pri učení sa žiaka.
Požiadavky súčasnosti, no najmä budúcnosti, čím ďalej viac akcentujú potrebu sebaregulačného učenia (SRL – Self-regulated learning, ďalej len „SRL“) a všetkých koncepcií, ktoré rozvíjajú a podporujú aktívne a tvorivé učenie sa žiaka (pozn.: rovnocenné pojmy sú samoregulované učenie, sebaregulované učenie, autoregulatívne učenie).
V predchádzajúcom čísle Didaktika č. 2/2026 sme opísali bádateľské vyučovanie, ktoré je podobné SRL učeniu, no v bádateľskom učení sa žiak učí tým, že objavuje, skúma, hľadá súvislosti, porovnáva a tak si osvojuje učivo. Bádanie je pozorovateľné už u detí predškolského veku, čo súvisí s vývinom. Sebaregulačné učenie nie je vrodené. Žiak sa mu učí vedome, vedome riadi vlastné učenie, plánuje a zámerne vyberá vhodné stratégie učenia, sebareflektuje činnosť a hodnotí výsledky.
Podstata a význam SRL
V psychologickej a aj pedagogickej literatúre je veľa definícií tohto pojmu. Podstata je vyjadrená už v názve a naznačuje, že človek dokáže riadiť sám seba, organizovať si a plánovať prácu v rôznych činnostiach, teda aj pri učení – žiak sa dokáže sebaregulovať. Dôležité je aj, že ak by sme v školách dosiahli vysokú úroveň sebaregulácie žiakov, značne by sa tým uľahčila práca učiteľov, nepociťovali by takú záťaž, viac by sa mohli venovať žiakom, ktorí potrebujú viac pomoci pri učení. Tým, že vedieme žiakov k sebaregulácii, pomáhame nielen im, ale i sebe. Sebaregulácia sa stáva dôležitou súčasťou sebavzdelávania človeka. Podporuje a rozvíja kompetenciu, ktorá ho bude sprevádzať celý život a už v súčasnosti je dôležitou aj oceňovanou zamestnávateľmi.
Z psychologického a aj pedagogicko-didaktického hľadiska treba rozlišovať pojmy:
- samoorganizované učenie – je tiež významné pre učenie žiaka, vie si organizovať čas, rozdeliť si postupnosť činností atď.,
- samoregulované učenie – nie je zamerané len na organizáciu činností, ale aj na stratégie učenia, ktoré žiak