Učebné štýly

KĽÚČ K EFEKTÍVNEJŠIEMU A SAMOSTATNEJŠIEMU VZDELÁVANIU V článku vysvetľujeme, že stratégie učenia predstavujú vedomé, plánované a systematické postupy, ktorými si žiaci efektívne osvojujú nové vedomosti a zručnosti a sú úzko prepojené s rozvojom metakognície, motivácie a rastového myslenia. Učiteľ by mal žiakov viesť k aktívnemu učeniu, prepájaniu nových a starých vedomostí, sebahodnoteniu, tvorivosti a efektívnemu využívaniu dostupných pomôcok, napr. kartičky. Využívanie stratégií učenia sa vedie nielen k lepším výsledkom, ale aj k väčšej samostatnosti žiakov, ich sebaregulácii a pozitívnemu vzťahu k celoživotnému vzdelávaniu.

INOVATÍVNA METÓDA VYUČOVANIA V článku sa zaoberáme inovatívnou metódou sebaregulačného učenia žiakov, ktorá vyžaduje aktívnu účasť žiakov na ich vlastnom vzdelávacom procese, vrátane plánovania, realizácie a reflexie ich činností. Vysvetlíme, ako táto metóda pomáha rozvíjať rôzne kompetencie žiakov, pričom je stále dôležitá učiteľská podpora.

INOVÁCIE VO VZDELÁVANÍ V článku sa zaoberáme bádateľským vyučovaním a učením sa žiaka. Je opisované aj ako koncepcia vyučovania a aj ako heuristické alebo objavné vyučovacie metódy. Už z jeho názvu je zrejmé, že akcentuje využívanie bádania, skúmania, objavovania nového samotnými žiakmi, samozrejme, usmerňované učiteľom. Vzniklo v druhej polovici 20. storočia

NÁSTROJ TALKSIGNALS  Komunikácia je kľúčová v osobnom i profesijnom živote, pretože umožňuje zrozumiteľne vyjadrovať myšlienky, nálady, a pocity, ako aj chápať názory iných. Rozumieť neznamená súhlasiť, ale byť otvorený iným názorom bez posudzovania. V článku prezentujeme nástroj talkSignals na rozvoj komunikačných schopností, prekonávanie bariér a poskytovanie spätnej väzby v rámci sociálnej skupiny.

V príspevku opisujeme ďalšie skupiny učebných štýlov, ktoré sú náročnejšie jednak na ich diagnostiku a aj na realizáciu v edukačnom procese. Učiteľ aj bez hlbšieho diagnostikovania žiaka vypozoruje, že ide o žiaka preferujúceho, napr. sluch alebo zrak, prípadne pohyb, podobne z hľadiska inteligencií ľahšie vybadá, ktoré inteligencie sú u žiaka prevládajúce. Náročnejšie je to však pri štýloch, ktoré opisujeme v tomto článku. 

Učebné štýly patria k dôležitým aspektom edukácie. Problematika štýlov je oblasťou, ktorá sa začala rozvíjať v druhej polovici 20. storočia. Učenie sa podľa prevahy či uprednostňovania zmyslového vnímania poznali učitelia pred mnohými desaťročiami. Pozorovali, že niektorí žiaci sú pri učení hĺbavejší, iným stačí zbežný pohľad na informácie. V školách sa začalo zdôrazňovať učenie žiakov tak, aby to vyhovovalo ich potrebám. V príspevku sa venujeme tým skupinám učebných štýlov, ktoré sú učiteľom blízke a v praxi aj využívané.

Učiteľ vo výchovno-vzdelávacom procese predstavuje najvýznamnejší zdroj pomoci a usmerňovania žiakov. Dobrému učiteľovi nepostačuje len diplom, ktorý ho oprávňuje učiť v škole. Učiteľ, ktorý berie svoju prácu ako poslanie, by sa mal neustále zdokonaľovať vo svojom pedagogickom majstrovstve absolvovaním aktivít v rámci celoživotného vzdelávania, ktoré sú zamerané na získavanie poznatkov a zručností vedúcich k zefektívneniu vyučovacieho procesu.

K individuálnej osobitosti jednotlivca patria aj jeho vlastné postupy pri učení. Štýly učenia žiakov patria k významným faktorom, ktoré ovplyvňujú výsledok procesu vyučovania. Vďaka ich poznaniu môže učiteľ v rámci vyučovacieho procesu voliť také metódy, ktoré podporia jeho efektívnosť, pričom je dôležité, aby učiteľ vedel modifikovať jednotlivé metódy vo vyučovaní a prispôsobiť ich tak individuálnym potrebám žiakov.