Stratégie učenia je pojem v didaktike samozrejmý, v ostatných rokoch aj častejšie používaný v súvislosti s viacerými inovatívnymi koncepciami vyučovania. Najmä s tými, ktoré akcentujú samostatnosť a tvorivosť žiaka, využívanie vedomostí a skúseností pri učení sa nového a pod.

Čo je stratégia učenia?

Pojem stratégia často používame aj v bežnej reči, keď opisujeme, ako sme pristupovali k riešeniu nejakej úlohy alebo povinnosti. Hovoríme napr.: „...zvolil som stratégiu rozdelenia si plnenia úlohy na postupné činnosti...“, „...moja stratégia je, vždy začínať dôslednou analýzou problému...“ atď. Je to teda istá uvedomelá zámerná činnosť, ktorá vedie k plneniu určitého cieľa.

V literatúre je veľa definícií stratégií vyučovania, napr.: „Stratégie sú vedomé postupy, ktoré jedinec používa pri učení, aby si uľahčil získavanie, spracovanie a zapamätanie informácií.“ (Mareš, J., 1998). Všetky definície edukačných stratégií majú spoločné tieto aspekty: sú to vedomé a cielené činnosti a metódy, ktoré učiaci sa využívajú, aby si osvojili nové vedomosti a zručnosti a aby ich v prípade potreby vedeli aj využiť. Stratégie sú v podstate procesom efektívneho sebaučenia.

Neraz je to však len opis rôznych metód, prístupov a techník učenia sa, napr. nepodceňujte učivo, spájajte staré poznatky s novými, rozvrhnite si čas učenia, píšte si pri učení poznámky atď. Nekritizujeme a ani nepodceňujeme význam týchto odporúčaní. Sú pre učenie sa žiakov podnetné. Na zdôraznenie podstaty stratégií, o ktoré nám v tomto článku ide, uvedieme definíciu podľa B. J. Zimmermana (1990): „Stratégie sú plánované procesy, ktoré žiaci využívajú na riadenie svojho