V príspevku opisujeme ďalšie skupiny učebných štýlov, ktoré sú náročnejšie jednak na ich diagnostiku a aj na realizáciu v edukačnom procese. Učiteľ aj bez hlbšieho diagnostikovania žiaka vypozoruje, že ide o žiaka preferujúceho, napr. sluch alebo zrak, prípadne pohyb, podobne z hľadiska inteligencií ľahšie vybadá, ktoré inteligencie sú u žiaka prevládajúce. Náročnejšie je to však pri štýloch, ktoré opisujeme v tomto článku.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Kolbov cyklus učenia
V súvislosti so štýlmi učenia je známy a aj hojne rozšírený Kolbov cyklus učenia, pri ktorom D. A. Kolb vychádza z myšlienok amerického filozofa a pedagóga J. Deweya, ktorý bol zástancom myšlienky „učenia sa učením“. Tento cyklus sa charakterizuje aj ako zážitková pedagogika, ktorá má štyri etapy.
Z pohľadu na grafické znázornenie vyplýva podstata učenia sa žiaka, v ktorom na seba nadväzujú jednotlivé etapy, ktoré sa postupne opakujú. Podstatné je, že keď žiak niečo nové zistí, keď sa niečo nové naučí, dozvie, zaraďuje to do systému doterajších vedomostí. Výsledkom je nielen nová vedomosť, ale aj skutočnosť, že „novo získané“ pôsobí na ďalšie učenie (J. Dewey „učenie sa učením“). Cyklus je špirálovitý a postupne vedie k vyššej úrovni vedomostí. D. Kolb ho charakterizoval ako proces, v ktorom sa vedomosti vytvárajú premenou skúseností.
Skúsenosti – možno ich nazvať východiskom poznávania a učenia sa nového. Doterajšie skúsenosti, poznatky a vedomosti umožňujú zaoberať sa novým, teda tým čo sa má spoznať. Je to neformálne učenie, pri ktorom učiaci sa neprijíma nové poznatky pasívnym počúvaním, ale činnosťou v rôznych situáciách (rozhovory so spolužiakmi, didaktické hry, diskusia, skupinová forma práce a pod.). Tieto aktivity môžu byť zamerané na rôzne oblasti. Prínosom je to, čo sa zdôrazňuje pri skupinovom a kooperatívnom vyučovaní (prijímanie a hodnotenie názorov spolužiakov, učenie sa v spolupráci, väčší záujem o poznávanie nového, prirodzená motivácia atď.). K významu skúseností treba dodať, že aj keď sa žiak nedopracuje k žiaducemu výsledku, predsa sa učí, lebo aj chybami sa učíme – žiak vyskúšal rôzne možnosti. V ďalšej „opakovacej činnosti“ môže dôjsť k náprave.