K individuálnej osobitosti jednotlivca patria aj jeho vlastné postupy pri učení. Štýly učenia žiakov patria k významným faktorom, ktoré ovplyvňujú výsledok procesu vyučovania. Vďaka ich poznaniu môže učiteľ v rámci vyučovacieho procesu voliť také metódy, ktoré podporia jeho efektívnosť, pričom je dôležité, aby učiteľ vedel modifikovať jednotlivé metódy vo vyučovaní a prispôsobiť ich tak individuálnym potrebám žiakov.
Úvod
Každý z nás využíva pri učení určité postupy. Niekto sa učí učivo naspamäť, no poriadne mu ani nerozumie, iný sa snaží učivo pochopiť, usiluje sa rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Niekto sa učí nahlas, iní potichu, jeden si robí pri učení poznámky, ktoré si farebne vyznačuje, iný nie. Niekto potrebuje pri učení ticho, pokoj, druhý si radšej púšťa hudbu. Niekto pri učení radšej sedí, iný sa prechádza. Niekto sa učí diskutovaním, počúvaním, iný rozmýšľaním, kladením otázok alebo manuálnou činnosťou. Každý využíva sebe vlastný špecifickýpostup, stratégiu učenia – učebný štýl.
Charakteristika učebných štýlov
Štýly učenia sú spôsoby narábania človeka s každodennými situáciami, čomu dáva prednosť, ale aj ako pristupuje k mysleniu, ako najlepšie vníma a spracúva informácie. Sú to jedinečné programy, ktoré človek preferuje pri učení na základe vlastných osobnostných charakteristík. Žiak pri učení využíva tento program, súbor postupov a metód, ktorý je pre neho charakteristický a typický. J. Mareš (1998, s. 75) opisuje štýly učenia ako tzv. metastratégie tvoriace učebné stratégie, taktiky, ktoré si jedinec buduje a mení na základe vonkajších práve prebiehajúcich podmienok.