Reforma školstva a jej ciele

Cieľom príspevku nie je opisovanie ani vysvetľovanie podstaty reformy. O jej podstate, význame aj o potrebe zmien v edukácii bolo publikovaných veľa článkov, usporiadaných konferencií a seminárov, ktoré ozrejmili zámery a ciele zmien. Podstata nášho príspevku spočíva v tom, aby sme si uvedomili, že stojíme na prahu zásadných premien v edukácii. Pri tejto úvahe nezakrývame, že ide o zásadné zmeny, najmä v procesuálnej stránke edukácie. V tejto súvislosti považujeme za potrebné zdôrazniť, že slová ministra: „vedieť, rozumieť, použiť“ – nie sú slovami, ktoré by boli pre našich učiteľov nové, dosiaľ neznáme. Uvedená triáda sa v školách uplatňovala aj doceňovala, no možnosti jej širšej a dôslednejšej realizácie neboli také, aké prináša súčasná reforma. Súviselo to s viacerými stránkami, napr. predimenzovanosť obsahu vzdelávania, preto je súčasná reforma charakterizovaná aj ako kurikulárna, čo malo vplyv na to, že bolo preferované osvojenie si množstva vedomostí, často len encyklopedických, dôsledné dodržiavanie obsahu vyučovaných predmetov podľa učebných osnov s nedostatočnými medzipredmetovými vzťahmi, rigorózne dodržiavanie času vyučovacej hodiny a pod. Podiel na v súčasnosti kritizovaných minulých prístupoch, mala napr. aj organizácia prijímacích pohovorov na stredné a vysoké školy (priemery známok a často aj preukázanie encyklopedických vedomostí – testy v časovom limite), to viedlo učiteľov a aj samotných žiakov k bifľovaniu a encyklopedickému učeniu. Tieto skutočnosti mali vplyv aj na posudzovanie a hodnotenie vedomostí žiakov, ktoré sa sústreďovalo skôr na kvantitu, menej na kvalitu a najmä na využívanie vedomostí žiakmi. Na to neraz kriticky poukazovali aj samotní učitelia, ale nápravu za ostatných 30 rokov nepriniesla ani jedna navrhovaná reforma (bolo ich veľa, ani jedna však nepriniesla zásadnejšie zmeny, ne