Príspevok sa zaoberá významom sebareflexie a jej aplikáciou v práci učiteľa. Podrobne popisuje vlastnosti reflektívneho učiteľa, identifikuje schopnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre efektívnu sebareflexiu. Ďalej analyzuje proces, metódy a prostriedky, ktoré učitelia môžu využiť na dosiahnutie hlbšieho reflexívneho myslenia. Príspevok tiež obsahuje šesť základných princípov, ktoré by mali byť dodržiavané pri uplatňovaní sebareflexie v práci učiteľa. Článok je zameraný na posilnenie profesionálneho rozvoja učiteľov prostredníctvom aktívnej sebareflexie.
Sebareflexia predstavuje pre učiteľa cenný nástroj pre neustály profesijný rozvoj. Pravidelný pohľad späť na vlastnú výučbu a interakciu so žiakmi umožňuje učiteľovi lepšie porozumieť tomu, čo funguje a čo je možné zlepšiť. Táto introspektívna prax nám umožňuje analyzovať naše pedagogické rozhodnutia, reakcie na rôzne situácie a spôsob, akým sa budujú vzťahy v triede. Cez reflexiu môžeme objaviť nové spôsoby, ako zvýšiť záujem žiakov efektívne komunikovať a zvyšovať kvalitu výučby. Je to cesta k stále sa zdokonaľujúcemu vzdelávaniu a vytváraniu lepšieho prostredia pre vývoj žiakov.
Podľa Hupkovej (2004) je sebareflexia istým druhom sebapoznávania a sebazdokonaľovania človeka, ktorá pomáha rozvíjať psychickú kultúru, zvyšuje pravdepodobnosť sebanáhľadu i odhodlania korigovať negatívne stránky vlastnej osobnosti. Petlák (2000) spája sebareflexiu so sebazdokonaľovaním tým, že píše o sebazdokonaľovaní ako o sústavnom štúdiu najnovších poznatkov v profesii, ktorú vykonávame, ale aj sústavné prehodnocovanie vlastnej práce, čiže sebareflexia.
Z hľadiska kompetencií učiteľa možno sebareflexiu považovať za špecifickú reflexívnu kompetenciu učiteľa, chápanú ako mieru pripravenosti učiteľa reflektovať a hodnotiť pedagogické konanie, ktoré zahŕňa aj schopnosť diagnostikovať vlastnú činnosť a vyvodiť z nej isté závery pre ďalšie konanie (Průcha, 2002).
Švec (1997) ďalej vymedzuje sebareflexiu ako pedagogickú kompetenciu, resp. predpoklad profesionálneho rozvíjania študentov a učiteľov, ako vnútorný proces, ktorý pomáha uvedomovať si svoje konanie, myslenie, názory, postoje, ale i porozumieť nevedomým obsahom našej mysle, resp. ako vnútorný dialóg. Táto profesionálna sebareflexia, ktorá má viesť učiteľa k zmenám v jeho myslení a správaní, je vlastne jeho vnútorným dialógom. Pri tomto dialógu si učiteľ uvedomuje svoje pedagogické myslenie, postoje (ku škole, vzdelávacím programom, žiakom, triedam, kolegom, rodičom atď.), spôsoby (so žiakmi, kolegami a rodičmi v bežných, ale aj problémových situáciách) a emócie. Uvedomenie umožňuje porozumieť pedagogickým situáciám, ale aj sebe samému. Sebareflexia je východiskom hlbšieho sebapoznania a zdrojom autoregulácie ďalšieho profesionálneho vývoja (Švec, 1997).
Podľa Hupkovej (2006) je reflektívna kompetencia jedna z kľúčových sociálnych zručností, ktoré tvoria ob