Sebareflexia

Poznanie seba samého nám umožňuje vo väčšej miere kontrolovať svoje správanie. Ak poznáme sami seba, spravidla sa vieme aj lepšie ovládať. Sebaovládanie nám pomáha vnímať reakcie okolia a adekvátne na ne reagovať. Vďaka tomu môžeme nájsť v pozícii vedúceho zamestnanca v školskom prostredí aj sebanaplnenie. V ňom tkvie proces motivácie, inšpirácie, zvládania zmien a vytvárania zdravých vzťahov. K tomu je však potrebná sebareflexia. 

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

Pri práci s emóciami je dôležitá sebakontrola. Ak sme schopní sebakontroly, ak si uvedomujeme signály emočnej nepohody, teda neschopnosť v daný moment ovládať negatívne emócie, máme možnosť výberu našej reakcie.

HRY A TECHNIKY PRO JEJICH ROZVOJ V prvních dvou částech jsme si ukázali, jak budovat bezpečné a přátelské třídní klima, jak pracovat s pravidly a jak pomáhat žákům zvládat a vyjadřovat své emoce. Teď přichází další, možná nejdůležitější krok – naučit žáky (i sebe) dívat se na sebe samé s laskavostí, upřímností a zvědavostí.

TYP AKTIVITY: Skupinová aktivita s prvkami reflexie ZAMERANIA: Rozvoj empatie, uvedomenie si vlastných cieľov a hodnôt KATEGÓRIA: Sociálno-emocionálne učenie ODPORÚČANÝ VEK: 10 – 15 rokov ČASOVÁ DOTÁCIA: 30 – 45 minút Pracovný list: V prílohe v časti Súvisiace formuláre a dokumenty

Cieľ: Uvedomiť si vlastné postupy v učení sa, podmienky, ktoré uprednostňujeme, a efektívnosť svojho procesu učenia sa.

V dnešnej dobe je čoraz dôležitejšie nielen to, čo deti vedia, ale ako vedia spracovať vlastné emócie, zvládať konflikty a porozumieť sebe i druhým. Výchova k emočnej gramotnosti sa stáva kľúčovou súčasťou modernej pedagogiky i rodičovstva.

JA VÝROKY A TY VÝROKY  „Ja výrok“ predstavuje dôležitú komunikačnú zručnosť vedúcich predmetových komisií a metodických združení, ktorá umožňuje jednotlivcom vyjadrovať svoje pocity, potreby a názory bez toho, aby zraňovali druhých. Tento prístup sa osvedčil ako účinný nástroj pri riešení konfliktov a budovaní zdravých vzťahov, Na rozdiel od „Ty výrokov“, ktoré často vyvolávajú obranné reakcie a eskaláciu konfliktov, „Ja výroky“ umožňujú sústrediť sa na vlastné skúsenosti a reakcie.

CIEĽ: Precvičovanie sebareflexie, sebadôvery a vyjadrovanie vlastných pocitov. FORMA: triednická hodina. METÓDY: výtvarná práca, individuálna práca, sebareflexia, diskusia. POMÔCKY: papierové tanieriky, pomôcky na výtvarnú výchovu, písacie potreby.

Príspevok sa zaoberá významom sebareflexie a jej aplikáciou v práci učiteľa. Podrobne popisuje vlastnosti reflektívneho učiteľa, identifikuje schopnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre efektívnu sebareflexiu. Ďalej analyzuje proces, metódy a prostriedky, ktoré učitelia môžu využiť na dosiahnutie hlbšieho reflexívneho myslenia. Príspevok tiež obsahuje šesť základných princípov, ktoré by mali byť dodržiavané pri uplatňovaní sebareflexie v práci učiteľa. Článok je zameraný na posilnenie profesionálneho rozvoja učiteľov prostredníctvom aktívnej sebareflexie.

Narcizmus, patologická sebaláska, samoľúbosť, sebaobdiv predstavuje stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu. V psychoanalýze Z. Freudom je vysvetľovaný ako kontinuálny stav, pri ktorom ego sa stáva vlastnou túžbou po „vlastnej slasti“; podľa E. Fromma ide o obranné mechanizmy proti strate sebaúcty; v súčasnej psychológii ide o druh psychopatie jedinca, ktorý vníma len seba a svoje záujmy.

Otvorenie priestoru pre dialóg predpokladá zrelosť komunikujúcich. Napriek tomu, že najviac problémovou oblasťou spolupráce môže byť práve akceptovanie rozdielnosti názorov, je otvorenosť v tomto smere základnou podmienkou znižovania frustrácie v tíme. Bez nej by vedúci pedagogickí zamestnanci škôl iba ťažko získavali dôležité informácie.