LETO AKO ČAS PRE REFLEXIU
Článok sa zameriava na pedagogicko-psychologické a hodnotové aspekty edukácie v kontexte súčasného školstva a jeho schopnosti rozvíjať nielen vedomosti, ale najmä ľudskosť, charakter a schopnosť konať dobro. Vychádza z humanistického prístupu Carla Rogersa, ktorý zdôrazňuje prirodzenú tendenciu človeka smerovať k osobnostnému rastu a dobru, ak sa rozvíja v prostredí prijatia, empatie a autentických vzťahov. Zároveň nadväzuje na pedagogické úvahy Mirona Zelinu o „hľadaní dobra“ ako jednom zo základných cieľov výchovy a reflektuje paradox súčasnej spoločnosti, v ktorej rastúca úroveň vzdelanosti nemusí byť sprevádzaná rozvojom morálnych hodnôt, empatie a spoločenskej zodpovednosti. Poukazuje na edukáciu orientovanú najmä na výkon, testovanie a osvojovanie vedomostí, oproti potrebe systematicky rozvíjať medziľudské vzťahy, charakter a sebareflexiu. Zdôrazňuje školu ako priestor formovania hodnotovej orientácie a osobnosti človeka a leto berie ako príležitosť na spomalenie, reflexiu a osobný „reštart“ učiteľov, žiakov i rodičov, spojený s otázkou, čo znamená byť nielen vzdelaný, ale predovšetkým dobrý človek.
Letná prestávka ako psychologický a pedagogický priestor zmeny
Leto v školskom prostredí vnímame najmä ako čas oddychu, uzavretia povinností a krátkeho úniku z každodenného tempa edukačného procesu. Z hľadiska výchovy a vzdelávania však môže predstavovať omnoho viac než len „prázdninovú prestávku“. Je obdobím, ktoré vytvára priestor na spomalenie, odstup od výkonu a tichú reflexiu toho, čo sa počas školského roka odohrávalo v rovine osvojovania vedomostí, ale aj v rovine vzťahov, hodnôt a rozvoja ľudskosti.
V tomto kontexte vyzdvihujeme myšlienky Carla Rogersa, ktorý vníma človeka ako bytosť s prirodzenou tendenciou smerovať k rastu, sebarealizácii a dobru, ak sa rozvíja v prostredí založenom na prijatí, empatii a autenticite (Rogers, 1998). V pedagogickom prostredí to znamená, že kvalita vzťahu medzi učiteľom a žiakom predstavuje jeden z rozhodujúcich faktorov formovania osobnosti.
V tomto kontexte sú pre nás rovnako podnetné aj názory Mirona Zelinu, ktorý upozorňuje na to, že vzdelanie samo osebe nezaručuje morálnu zrelosť človeka. Skutočným poslaním školy nie je iba sprostredkovanie poznatkov, ale aj cielený rozvoj charakteru, hodnotovej orientácie a etického rozmeru osobnosti (Zelina, 2010).
Spoločnosť pritom čelí paradoxu, ktorý možno vyjadriť jednoduchou, no naliehavou otázkou: Môžeme byť vzdelaní a
Máte predplatné? Prihláste sa
Zaregistrujte sa a aktivujte si 10-dňový skúšobný prístup zdarma
Vďaka registrácii môžete využívať aj vybraný obsah:
- čítať platené články na portáli
- vyskúšať funkciu záložky Moja kancelária
- prelistovať si archív časopisov
- pozrieť si termíny v kalendári
- prezerať predpisy
Chcem sa zaregistrovať
Chcete vedieť viac o predplatnom?