V príspevku sa zaoberáme fenoménom Impostor syndrómu, ktorý sa prejavuje ako syndróm podvodníctva a nedostatku sebadôvery u ľudí, ktorí dosiahli úspech, ale majú potrebu sebaspochybňovania. Cieľom článku je vysvetliť, čo je Impostor syndróm, aké sú jeho príčiny, prejavy a dôsledky, a ako sa s ním možno vyrovnať. V texte ponúkame niekoľko tipov a stratégií, ako si zvýšiť sebavedomie a uznať svoje úspechy.
Impostor syndróm, známy aj ako syndróm podvodníka, je vzorec myšlienok, pri ktorých človek pochybuje o svojich vlastných úspechoch. Myslí si, že si nezaslúži úspech a pochvalu, ktorú dosiahol, že ju dosiahol iba vďaka šťastiu a zhode náhod. Má iracionálny strach, že si úspech nezaslúži, príp. že nemá kompetencie, schopnosť alebo kvalifikáciu k ich vykonaniu. Prejaviť sa môže v rôznych životných etapách, v športe, záľubách, partnerstve alebo v náročných záťažových situáciách.
Výskumná štúdia z roku 2007 prišla s výsledkami, že Impostor syndróm sa prejavil u 70 % ľudí počas ich práce. Týka sa to právnikov, lekárov, pedagógov, akademikov, študentov. Novšia štúdia z roku 2019, ktorá skúmala tento syndróm z pohľadu systematického prehľadu literatúry, prišla s viacerými zaujímavými výsledkami. Napríklad, že s Impostor syndrómom je väčší výskyt duševných porúch a že sa vyskytuje častejšie medzi etnickými menšinami, keďže stereotypizácia zapríčiňuje diskrimináciu alebo nazeranie na človeka len cez menšinový status a nie na jeho odbornosť, skúsenosti a kvalifikáciu.
Prečo ľudia zažívajú Impostor syndróm?
Neexistuje jasný dôvod. Niektorí odborníci majú za to, že syndróm môže mať svoje korene už v detstve, napr. u detí, ktoré boli prehliadané, resp. ktorých rodičia len veľmi málo chválili, ale môže sa prejaviť aj u detí, ktoré boli nadmerne chválené. Už v detstve tak mohli nadobudnúť pocit, že sú na všetko viac ako dobré, ale konfrontácia s realitou im ukázala opak. Ďalší odborníci tvrdia, že ľudia sú náchylní na synd