Mgr. Michal Šafránek

V príspevku sa venujeme skupinám ako spojujúcemu článku medzi záujmami spoločnosti a jednotlivca, kde sa vzájomne stretávajú spoločenské potreby s potrebami jednotlivca. Popisujeme význam skupín pre život jedinca, vlastnosti malých sociálnych skupín a ich štruktúru. Zameriavame sa tiež na pozíciu jednotlivca v skupine a status, ktorý môže byť pripísaný alebo získaný.

JA VÝROKY A TY VÝROKY  „Ja výrok“ predstavuje dôležitú komunikačnú zručnosť vedúcich predmetových komisií a metodických združení, ktorá umožňuje jednotlivcom vyjadrovať svoje pocity, potreby a názory bez toho, aby zraňovali druhých. Tento prístup sa osvedčil ako účinný nástroj pri riešení konfliktov a budovaní zdravých vzťahov, Na rozdiel od „Ty výrokov“, ktoré často vyvolávajú obranné reakcie a eskaláciu konfliktov, „Ja výroky“ umožňujú sústrediť sa na vlastné skúsenosti a reakcie.

V príspevku sa venujeme téme nenásilnej komunikácie. Ide o model komunikácie podporujúci empatiu a porozumenie, zameraný na predchádzanie konfliktom. V súčasnej polarizovanej dobe je neoceniteľným nástrojom pre jednotlivcov a organizácie, podporujúcim vzťahy založené na rešpekte. NVC kladie dôraz na sebareflexiu a autentické vyjadrovanie potrieb bez obviňovania, čo napomáha riešeniu konfliktov a tvorbe harmonických vzťahov.

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

Terapia prijatia a odhodlania je súčasťou kognitívno-behaviorálnej terapie. Je zameraná na zvyšovanie psychickej flexibility. ACT terapia sa opiera o šesť hlavných procesov, pričom každá oblasť ponúka praktické cvičenia na zlepšenie psychickej odolnosti a efektivity pedagógov. Pre pedagógov je táto flexibilita dôležitá vzhľadom na povahu ich práce, ktorá často zahŕňa vysoký stres, nevhodné správanie žiakov, komunikáciu s rodičmi, množstvo administratívnych úloh.

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

Úzkosť môže ovplyvniť výkon učiteľov v rôznych oblastiach. Môže mať vplyv na schopnosť udržať pozornosť, rozhodovať sa, riešiť problémy, komunikovať, plánovať vyučovací proces. Učitelia zažívajúci úzkosť môžu byť náchylnejší k vyhoreniu, ktoré môže byť spôsobené nespracovaným stresom. Výsledkom môže byť horšia kvalita výučby, narušenie vzťahov so žiakmi, s kolegami, aj s rodičmi.

Sociálne skupiny majú nesmierne dôležitý význam pre život každého človeka, a to nielen z pohľadu sociálneho aspektu, ale aj emocionálneho a psychologického. Malú sociálnu skupinu tvoria minimálne dvaja účastníci a najviac 30 až 45. Najbežnejším príkladom malej sociálnej skupiny je školská trieda. Aj keď žiaci v tomto type skupín nemusia mať blízke vzťahy medzi sebou, zvyčajne ich niečo spoločné spája. Veľké skupiny tvoria rôzne etnické skupiny, národy, náboženské skupiny, účastníci a účastníčky rôznych masových podujatí.

V príspevku sa zaoberáme fenoménom Impostor syndrómu, ktorý sa prejavuje ako syndróm podvodníctva a nedostatku sebadôvery u ľudí, ktorí dosiahli úspech, ale majú potrebu sebaspochybňovania. Cieľom článku je vysvetliť, čo je Impostor syndróm, aké sú jeho príčiny, prejavy a dôsledky, a ako sa s ním možno vyrovnať. V texte ponúkame niekoľko tipov a stratégií, ako si zvýšiť sebavedomie a uznať svoje úspechy.

V príspevku sa zaoberáme skupinovou dynamikou a jej významom pre sociálne skupiny, najmä v kontexte školských tried. Zdôrazňujeme, že sociálne skupiny sú pre jednotlivca dôležité nielen z hľadiska sociálnych interakcií, ale aj z emocionálnej a psychologickej perspektívy. Uvádzame, že každá skupina má svoju vlastnú dynamiku. Tú tvoria rôzne prvky, ako sú ciele skupiny, jej štruktúra, identita, interakčné a komunikačné procesy, súdržnosť a napätie v skupine, prenášanie minulých skúseností a vzťahov do aktuálnych interakcií v skupine, skupinová atmosféra a jej prežívanie členmi skupiny.

Každý človek v priebehu celého života prechádza mnohými skupinami.

V príspevku sa venujeme skupinám ako spojujúcemu článku medzi záujmami spoločnosti a jednotlivca, kde sa vzájomne stretávajú spoločenské potreby s potrebami jednotlivca. Popisujeme význam skupín pre život jedinca, vlastnosti malých sociálnych skupín a ich štruktúru. Zameriavame sa tiež na pozíciu jednotlivca v skupine a status, ktorý môže byť pripísaný alebo získaný.

Príspevok sa zameriava na tému úzkosti v pedagogickej práci učiteľa a poskytuje prehľad typov a príznakov úzkosti, ktoré môžu ovplyvniť výkon učiteľa v rôznych oblastiach edukácie a rozhodovania. Článok rozoberá rôzne typy úzkostných porúch, ako sú separačná úzkosť, panická porucha, selektívny mutizmus, obsedantno-kompulzívna porucha, sociálna úzkostná porucha a iné. Príspevok je určený manažmentom škôl, ktoré sa chcú dozvedieť viac o úzkosti v pedagogickej práci a ako ju rozpoznať u seba, u kolegov a u svojich žiakov.