Úzkosť môže ovplyvniť výkon učiteľov v rôznych oblastiach. Môže mať vplyv na schopnosť udržať pozornosť, rozhodovať sa, riešiť problémy, komunikovať, plánovať vyučovací proces. Učitelia zažívajúci úzkosť môžu byť náchylnejší k vyhoreniu, ktoré môže byť spôsobené nespracovaným stresom. Výsledkom môže byť horšia kvalita výučby, narušenie vzťahov so žiakmi, s kolegami, aj s rodičmi.
ÚZKOSŤ (anxieta) je charakterizovaná ako nepríjemný duševný stav, ktorý je sprevádzaný predtuchou hrozby. Jedná sa o emóciu, ktorá je ťažko verbalizovaná, spája sa s nevedomím a je orientovaná na budúcnosť. Je bežnou reakciou organizmu na situáciu, ktorá vyvoláva stres. Úzkosť nás aktivizuje, naša pozornosť sa plne sústredí na blížiace sa nebezpečenstvo.
So stavom úzkosti je často spájaný STRACH, ktorý má podobné fyziologické prejavy a môže sa prejaviť v príbuzných situáciách. V spojitosti so strachom hovoríme o negatívnej emócii, pričom sa táto emócia orientuje a viaže k nejakému konkrétnemu objektu. Na rozdiel od úzkosti sa strach spája s vedomím a orientáciou na prítomné riziko. Strach slúži primárne na vyhýbanie sa situáciám, ktoré môžu ohrozovať život a existenciu. Pri úzkosti nedokážeme popísať nepríjemnú emóciu kvôli neurčitosti podnetu, ktorého sa človek obáva, a tým sa tiež predlžuje doba, počas ktorej reakcia trvá. U strachu môžeme hovoriť o tom, že subjekt nášho strachu vieme špecifikovať.
ÚZKOSTLIVOSŤ môžeme chápať ako trvalú osobnostnú dispozíciu, pri ktorej má človek neustále pocity obáv a úzkosti. Patrí tiež k hlavným príznakom úzkostných porúch a väčšinou sa vyskytuje neustále, čiže nezáleží na situácií, v ktorej sa človek nachádza. Prežívanie úzkosti nám môže spôsobiť stres. Ak trvá dlhšiu dobu, môže prísť depresia, a tá môže zapríčiniť úzkostné správanie. Stres sa dostavuje vtedy, keď záťaž, s ktorou sa stretávame, narušuje homeostázu.
Úzkostlivosť u pedagógov sa môže