Sociálne skupiny majú nesmierne dôležitý význam pre život každého človeka, a to nielen z pohľadu sociálneho aspektu, ale aj emocionálneho a psychologického. Okrem malej skupiny1 poznáme aj stredné a veľké sociálne skupiny.

Malú sociálnu skupinu tvoria minimálne dvaja účastníci a najviac 30 až 45. Najbežnejším príkladom malej sociálnej skupiny je školská trieda. Aj keď žiaci v tomto type skupín nemusia mať blízke vzťahy medzi sebou, zvyčajne ich niečo spoločné spája. Veľké skupiny tvoria rôzne etnické skupiny, národy, náboženské skupiny, účastníci a účastníčky rôznych masových podujatí.

Každá z týchto foriem skupín, má svoju skupinovú dynamiku. Ide o súhrn komplexných a vzájomných síl, protisíl, pôsobiacich v spoločnom sociálnom prostredí a skupine. Pojem skupinová dynamika zaviedol do sociálnej psychológie psychológ Kurt Lewin. Možno ju chápať ako všetko to, čo sa v skupine deje.

Skupinovú dynamiku tvorí niekoľkých skupinových prvkov. Sú to:

• ciele skupiny,
• štruktúra skupiny,
• identita skupiny,
• interakčné a komunikačné procesy v skupine,
• súdržnosť a napätie v skupine,
• prenášanie minulých skúseností a vzťahov do ak­tuál­nych interakcií v skupine,
• skupinová atmosféra a jej prežívanie členmi skupiny,
• pozície a roly jednotlivých členov v skupine,
• tvorba podskupín,
• vývoj skupiny v čase alebo fázy skupinového vývoja.

Ciele skupiny

Ciele a normy skupiny možno vzťahovať na skupinu vtedy, ak sú prijaté väčšinovým počtom členov v skupine. Skupiny majú formálne ciele skupiny, tie sú jasne formulované. Skupina nemôže organizovať zmysluplný program aktivít a členovia v nich nemusia byť spokojní, ak nefungujú formálne ciele.

Príklad:

Cieľom školskej triedy môže byť dosiahnuť dobré akademické výsledky, podporovať dobré vzťahy, vytvoriť príjemnú a bezpečnú atmosféru v triede.

Ak sa v skupine nedeje nič, čo by znamenalo dosiahnutie cieľa, stáva sa skupina problematická, klesá interakcia v skupine a členovia sa sústredia na mimo skupinové záujmy. Skupine hrozí jej členenie alebo zánik.

Neformálne ciele sú tiež dôležité. Tie zahŕňajú individuál­ne ciele členov, napr. v školskej triede to môže byť záujem člena žiackej triedy zlepšiť si študijné návyky, nadviazať priateľstvá, učiť sa od skúsenejších členov tímu.

Aby boli formálne ciele skupiny splnené, je dôležité, aby vedúci skupiny, v školskej triede je to napr. učiteľ, motivoval a ovplyvňoval členov skupiny tak, aby sa formálne ciele zvnútornili a uspokojili aj individuálne ciele členov skupiny. Učiteľ má kompetenciu reflektovať, čo sa v triede ako v skupine deje, či sú ciele skupiny napĺňané.

Čím jasnejšie a zreteľnejšie bude učiteľ komunikovať so žiakmi to, čo sa od nich očakáva, tým viac vytvára základ pre systém a vzájomný rešpekt v skupine, čo môže zlepšovať aj skupinovú dynamiku.

Štruktúra skupiny

Školská trieda je tvorená diferencovaným systémom pozícií a rolí jej členov v skupine. Je to typ sociálnej skupiny, ktorá sa vytvára medzi žiakmi v škole. V nej fungujú rôzne vzťahy, normy, hodnoty a očakávania, ktoré ovplyvňujú správanie a postavenie žiakov v skupine. Pozícia je miesto, ktoré jednotlivec zaujíma v skupine, a rola je súbor povinností a správania, ktoré sa od neho očakáva.

Väčšina skupín je hierarchická, lebo pozície v rámci skupiny sú zoradené smerom hore, podľa statusu a moci. V žiackej triede sa môžu vytvárať rôzne podskupiny, ktoré majú svoje vlastné pravidlá a normy. Tieto podskupiny môžu navzájom spolupracovať alebo súperiť.

Identita skupiny

Vzťahy a sympatie sa premietajú do skupín, najmä do malých sociálnych skupín, a členovia konkrétnej skupiny si vzájomne zdieľajú určité spoločné predstavy o nej. Tieto predstavy sa postupne zosúladia, čím sa vytvárajú podmienky pre vznik skupinovej identity.

Trieda vytvára svoju identitu na základe mnohých faktorov. Tie zahŕňajú spoločné záujmy, hodnoty, skúsenosti a ciele. Identita sa môže prejavovať napríklad v spôsobe, akým sa žiaci navzájom k sebe správajú, v ich spoločných aktivitách alebo v ich vzťahu k učeniu sa. Triedna identita môže byť tiež ovplyvnená vzťahmi medzi žiakmi a učiteľmi, ale aj atmosférou a kultúrou školy ako celku.

Identitu skupiny možno charakterizovať na základe:

• umiestnenia skupiny v priestore a čase,
• očakávaní členov skupiny, ktoré je podmienené ich minulou skúsenosťou,
• symbolov, ktoré vyjadrujú spoločnú charakteristiku skupiny,
• členstva v skupine, t. j. charakteristikami osôb, ktoré sú do skupiny zapojené a charakteristikami osôb, ktoré sú z účasti v skupine vylúčené.

Interakčné a komunikačné procesy v skupine

Pre správny chod skupiny je nesmierne dôležitá interakcia a komunikácia medzi členmi skupiny. Komunikačné kanály medzi členmi skupiny vytvárajú komunikačnú sieť. Tá súvisí so štruktúrou skupiny a podieľa sa aj na jej utváraní. Sila potencionálneho vodcu skupiny vzrastá tým, aké ústredné postavenie zastáva v komunikačnej sieti.

Komunikácia v skupine má svoje špecifiká, ktoré ovplyvňujú dynamiku, štruktúru a vývoj skupiny. Je dôležité vedieť identifikovať momenty, keď komunikácia v skupine nie je funkčná, kedy treba reagovať na rôzne podnety vrátane tých neverbálnych.

Všeobecne platí, že kvalita vzťahov v skupine priamo ovplyvňuje mieru interakcie a komunikácie medzi jej členmi, čo pozitívne ovplyvňuje dynamiku skupiny.

Učiteľ musí vytvárať prostredie, v ktorom sú žiaci povzbudení hovoriť a zdieľať svoje myšlienky a pocity. Otvorená komunikácia môže byť predpokladom lepších vzťahov medzi žiakmi. Dôležité je aj to, aby učiteľ vytváral zaujímavé a aktívne učebné prostredie, ktoré žiakov zapája a motivuje k spolupráci a k vzájomnej interakcii.

Súdržnosť a napätie v skupine

Keďže v malých sociálnych skupinách sa utvárajú aj sympatie a vzťahy medzi jej členmi, dôležitou charakteristikou skupiny je jej kohézia (súdržnosť). Tá je akýmsi ukazovateľom stability a atraktivity skupiny. To znamená, že kvalita vzťahov vedie k vyššej miere súdržnosti, čo môže ovplyvňovať tendencie členov zotrvať v skupine. Opakom sociálnej kohézie je sociálna tenzia – napätie.

Pre súdržné skupiny platí, že:

• majú veľký vplyv na svojich členov,
• sú organizovanejšie,
• sú v nich lepšie osobné vzťahy,
• členovia sú spokojnejší,
• členovia sú produktívnejší,
• prebiehajú v nich intenzívnejšie skupinové procesy.

Príklad:

Súdržné skupiny môžu znižovať stres a napätie, fluktuáciu členov skupín, napr. žiak, ktorý kvôli kolektívu mení školu, akceptácia skupinového vplyvu.

Skupinová tenzia býva vyvolaná tým, že pri uspokojovaní osobných potrieb musí brať každý člen skupiny ohľad na potreby iných.

Každý člen skupiny musí akceptovať odlišné názory a postoje, musí sa prispôsobovať ostatným členom v skupine a musí tak obmedziť či modifikovať niektoré svoje potreby.

V skupine tak vzniká priestor aj na rôzne konflikty – členovia medzi sebou navzájom súperia, vytvárajú sa nepriateľstvá, antipatie, zvyšuje sa agresivita.

Skupinová atmosféra a jej prežívanie členmi skupiny

Skupinová atmosféra, niekedy označovaná aj ako klíma skupiny, predstavuje emocionálny stav, ktorý prevláda v skupine. Tento stav je odrazom vzťahov a atribútov, ktoré sú pre členov skupiny a pre samotnú skupinu dôležité a hodnotné. Vzťah sa stáva hodnotným pre člena, ak mu poskytuje psychologickú oporu, umožňuje mu osobnostný rozvoj a napomáha jeho sebarealizácii.

Najväčší vplyv na atmosféru v skupine má štýl vedenia skupiny, súdržnosť a napätie v skupinách, ciele a normy skupiny a ďalšie prvky skupinovej dynamiky. Atmosféra skupiny sa vyvíja spolu so skupinou a jej podskupinami a môže sa meniť v závislosti od štádia vývoja skupiny.

V kontexte školskej triedy môžeme hovoriť o atmosfére priateľskej, otvorenej, dôvernej alebo aj nevraživej, nepriateľskej či napätej. Vzťahy medzi žiakmi sa môžu líšiť v závislosti od stupňa školy, napr. vzťahy medzi žiakmi na prvom stupni môžu byť iné ako vzťahy medzi žiakmi na druhom stupni základnej školy.

Pozície a roly členov v skupine, sociálny status

Každý člen skupiny má v nej svoju pozíciu. Skupiny rozlišujeme podľa príťažlivosti pre jednotlivých členov (popularita, akceptovateľnosť, osoba stojaca mimo a pod.), miery osobnej moci alebo prestíže (dominantná osoba, aktívna osoba a pod.) a podľa prijímania jednotlivca skupinou (osamotená osoba, odmietaná osoba a pod.).

Z hľadiska príťažlivosti môžeme osoby deliť na populárne (sú atraktívne s veľkým počtom členov v skupine), akceptované (sú uprednostnené istou časťou skupiny), osoby stojace mimo (neuprednostňuje ich nikto). Z hľadiska prestíže v skupinách sú vodcovia (dominujú v skupine), pomocníci (aktívni členovia), súputníci (závislí členovia) a z hľadiska prijímania a presadzovania sa rozlišujeme osoby, ktorých presadenie sa skupina prijíma pozitívne; osoby, ktoré skupina prehliada; odmietané osoby (túžia sa presadiť ale skupina ich striktne odmieta) a izolované osoby (nechcú sa uplatniť a nechcú ani spolupracovať so skupinou).

Nie všetky pozície v skupinách sú príjemné, ale práve rozdelenie pozícii v skupinách dávajú každej skupine istý systém. Tento systém hovorí o deľbe moci v skupine, vzájomných sympatiách a antipatiách medzi členmi skupiny, stupni integrácie jednotlivých členov do vzťahov v skupine a o vnímanom prínose členov do skupín.

Pozícia každého jedného člena skupiny určuje jeho postavenie smerom k iným členom skupiny v dimenziách: priradenosť, nadradenosť a podradenosť. V skupinách sa môže diať, že aj napriek tomu, že niekto zastáva v triede pozíciu populárneho člena, tak napr. v športových činnostiach bude zastávať menej populárnu pozíciu. To znamená, že systém pozícii v skupine sa môže meniť.

Sociálne role v skupinách

Spoločne s pozíciami sú úzko späté aj sociálne role v skupinách. Týmto termínom možno rozumieť súhrn očakávaní od spoločnosti, ako sa má človek správať v konkrétnej spoločenskej pozícii.

Príklad:

Sociálna rola učiteľa hovorí o tom, ako by sa mal správať k žiakom, rodičom, riaditeľovi školy.

Niektoré roly sú vopred pridelené, iné sa postupom času získavajú a neskôr sa už stávajú súčasťou sebaidentifikácie konkrétneho človeka. Najväčšiu moc v skupine má tzv. vodca. Je to vysoké formálne postavenie a má vysoký vplyv na ostatných členov skupiny.

V rámci skupín sa uplatňujú aj sociálne statusy. Tie majú vplyv na to, ako je konkrétny člen zaradený do skupinovej hierarchie. Sociálne statusy môžu byť pripísané alebo získané. Pripísaný status človek získa bez vlastného úsilia (pohlavie, rasa a pod.) a získaný status je výsledkom jeho úsilia (vysokoškolské diplomy, taláre u sudcov a sudkýň, drahé šperky, značkové oblečenie). Tie môžu byť predpokladom k tomu, že nejaký člen bude zastávať dominantnejšie miesto v skupine, iní zase submisívnejšie, prispôsobivejšie role.

Tvorba podskupín

Podskupiny sa často vytvárajú v rôznych skupinách vrátane školských tried. Tieto môžu vznikať na základe rôznych faktorov, ako sú pohlavie, záujmy alebo prospech žiakov. Podskupiny môžu žiakom poskytnúť pocit bezpečia a porozumenia.

Niektorí žiaci môžu byť vylúčení z podskupín, ak nespĺňajú určité preferencie. Tieto preferencie môžu byť spojené s nízkym sociálnym statusom, kultúrnymi alebo etnickými rozdielmi, rozdielmi vo vedomostných schopnostiach alebo na základe sympatií a antipatií.

Podskupiny v triede môžu tiež vznikať na základe rozdeľovania žiakov podľa určitých kritérií, napríklad podľa toho, ktorý cudzí jazyk sa učia.

Je dôležité, aby učiteľ dbal na zlepšovanie vzťahov v triede. Dobré vzťahy medzi žiakmi sú jedným z kľúčových princípov prevencie šikany.

Vývoj skupiny v čase alebo fázy skupinového vývoja

Školská skupina postupne prechádza rôznymi štádiami, vývojom a fázami. Od okamihu, keď sa žiaci stretnú v jednej školskej triede, prebieha fáza formovania. Pre tú je charakteristické, že sa žiaci zoznamujú, spoznávajú. Často býva v tejto fáze prítomná u žiakov aj úzkosť či neistota. Žiaci si môžu klásť otázky, či si nájdu v danom kolektíve dobrých priateľov, či budú dostatočne obľúbení. Druhou fázou je búrenie sa. Žiaci sa snažia presadiť. Väčšinou je táto fáza spojená s afektívnym správaním alebo konfliktmi. Keď sa skupina snaží prekonať spomínané búrenie, prichádza normovanie. V tejto fáze sa uprostred skupiny ustaľujú pravidlá skupinového správania, zdieľajú sa spoločné postoje, hodnoty, rolové očakávania a spôsoby konania. Po tejto fáze je skupina pripravená na optimálny výkon, v ktorom je vzťah medzi členmi skupiny ustálený. Skupina vzájomne spolupracuje, je schopná riešiť konflikty produktívne. Poslednou fázou je fáza rozchodu, kde sa spomínaná skupina rozpustí, a to najmä v dôsledku ukončenia vzdelávacieho procesu. Celý vývoj školskej triedy ovplyvňuje množstvo premenných napr. vekové rozpätie žiakov, komunikácia medzi nimi, interakcia medzi žiakmi a učiteľom, interakcia medzi dievčatami a chlapcami, počet žiakov v školskej triede a pod.

Bez ohľadu na to, v akom vývoji sa skupina nachádza, učiteľ musí vytvárať prostredie, kde sú všetci žiaci rešpektovaní a cítia sa v kolektíve prijatí. Tým sa podporuje inklúzia a rôznorodosť, čo môže kladným spôsobom ovplyvniť skupinovú dynamiku.

Matula (2020, str. 19) uvádza, že skupinová dynamika sa tvorí už pri prvom zasadnutí detí do školských lavíc.

Skupinovú dynamiku možno nevnímať – ak sa učiteľ vo výchovno-vyučovacom procese sústreďuje predovšetkým na naplnenie učebného obsahu jednotlivých hodín. K tomu môže prichádzať pomerne často, pretože počas pregraduálnej, resp. postgraduálnej prípravy nemali možnosť praktickej skúseností s prežívaním a poznávaním fenoménov skupinovej dynamiky vo vlastnej výcvikovej skupine. To by mohlo mať následok, že niektorí učitelia môžu vnímať niektorých žiakov ako neposlušných, a keď ich týmto spôsobom „nálepkujú“ môže to viesť k psychologickej traumatizácii žiaka.

Skupinovú dynamiku možno vnímať – ak má učiteľ prirodzenú, alebo získanú v pregraduálnej či postgraduálnej príprave schopnosť porozumieť javom skupinovej dynamiky v školskej triede. Realizované intervencie by tak mohli viesť k minimalizovaniu psychologickej traumatizácie žiakov.

Skupinovú dynamiku možno využívať – ak učiteľ v postgraduálnej príprave absolvoval aspoň jej časť ako sociálno-psychologický výcvik špecificky zameraný na podmienky školy a školskej triedy. V tomto prípade sa možno sústrediť sa na využitie skupinovej dynamiky na zlepšenie sociálno-psychologických zručností najmä u tých žiakov, u ktorých je z rôznych dôvodov pozorovaný nedostatočný rozvoj týchto schopností. V takom scenári sa otvárajú široké možnosti pre individuálne cielené preventívne opatrenia pre žiakov, ktorí sú zvýšene ohrození napr. v súvislosti s drogovou problematikou. Ide o žiakov, ktorí nedosiahli dostatočnú úroveň osobnostnej integrácie, čo súvisí s ich spomenutým obmedzeným stupňom sociálno-psychologických schopností.

Pedagogický zamestnanec by nemal podceňovať dôležitosť skupiny. Mal by ju neustále pozorovať a všímať si, čo sa deje uprostred školskej triedy. Jednou z možností poskytnutia účinných návodov pre zlepšovanie práce pedagóga je aj absolvovanie napr. sociálno-psychologického výcviku.

1. BOROŠ J. 2002. Úvod do psychológie. IRIS, 305 s. ISBN: 8089018351.
2. FONTANA, D. 2003. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portal s. r. o., 383 s. ISBN 8071786268.
3. GILLERNOVÁ, I., KREJČOVÁ, L. 2012. Sociální dovednosti ve škole. Grada Publishing a.s., ISBN 9788024781945.
4. MATULA, Š. 2020. Skupinová dynamika v školskej triede. 2020. 4 s. [online]. 2020. [2020-04-03]. Dostupné na internete: <https://www.komposyt.sk/pre-odbornikov/psychologicka-cinnost/preview-file/3_skup_dyn_skolskej_triedy-189.pdf>.
5. MASARYK, R. 2013. Medzi človekom a ľuďmi; Úvod do sociálnej psychológie. IRIS, 202 s. ISBN 9788089238736.
6. VEREŠOVA a kol. 2011. Sociálna psychológia – človek vo vzťahoch. Enigma Publishing s.r.o. ISBN: 978-80-8133-002-5.

1 Viac v článku Manažment školy v praxi č. 10/2023