Sebaúcta

V príspevku sa zaoberáme fenoménom Impostor syndrómu, ktorý sa prejavuje ako syndróm podvodníctva a nedostatku sebadôvery u ľudí, ktorí dosiahli úspech, ale majú potrebu sebaspochybňovania. Cieľom článku je vysvetliť, čo je Impostor syndróm, aké sú jeho príčiny, prejavy a dôsledky, a ako sa s ním možno vyrovnať. V texte ponúkame niekoľko tipov a stratégií, ako si zvýšiť sebavedomie a uznať svoje úspechy.

V príspevku sa snažíme poukázať na možnosti pozitívneho i negatívneho ovplyvňovania vedomia vlastnej účinnosti – sebaúčinnosti učiteľov i žiakov, ktoré môžu výrazným spôsobom formovať ich sebapoňatie. Uvedený vplyv a jeho skoré využitie vytára dobré podmienky pre formovanie ďalších osobnostných vlastností, ktoré si život v súčasne výkonovo zameranej spoločnosti vyžaduje. Tým dochádza k naplneniu základných cieľov školy.

Komunikácia v období pandémie nadobúda nový rozmer. Vo verbálnej aj v nonverbálnej rovine zisťujeme, že treba flexibilnejšie a efektívnejšie využívať nástroje komunikačných systémov, ktoré boli doteraz považované za najvhodnejšie. Aktuálna epidemiologická situácia nás v rovine prevencie i nákazy nútiť odbúravať niektoré zaužívané komunikačné schémy, zvlášť v rovine nonverbálnych prejavov, haptiky pozdravu a s nimi spojených interakčných prejavov. Skvalitňovanie práce v rovine kultúry prejavu, na ktorej sme doteraz pracovali, dostáva iný rozmer. Situácia je kritickejšia o to, že je ťažké odhadnúť, aké bude mať trvanie. Treba vytvárať novú kultúru prejavov, ktoré budú signalizovať pozitívne interakcie.

Dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní etického prostredia školy zohráva manažment školy - riaditelia škôl a bezprostrední riadiaci pracovníci na všetkých úrovniach školy, resp. školského zariadenia. Škola, ktorá sa usiluje znížiť pravdepodobnosť neetického správania, by mala byť schopná rozpoznať rôzne deštruktívne faktory, ktoré by jej mohli v rôznej intenzite ublížiť. Dobrá vôľa meniť veci k lepšiemu nestačí. Dôležité je vytvoriť určitý systém inštitucionalizácie etiky do kultúry školy.