Sebaúcta

V príspevku sa zaoberáme fenoménom Impostor syndrómu, ktorý sa prejavuje ako syndróm podvodníctva a nedostatku sebadôvery u ľudí, ktorí dosiahli úspech, ale majú potrebu sebaspochybňovania. Cieľom článku je vysvetliť, čo je Impostor syndróm, aké sú jeho príčiny, prejavy a dôsledky, a ako sa s ním možno vyrovnať. V texte ponúkame niekoľko tipov a stratégií, ako si zvýšiť sebavedomie a uznať svoje úspechy.

V príspevku sa snažíme poukázať na možnosti pozitívneho i negatívneho ovplyvňovania vedomia vlastnej účinnosti – sebaúčinnosti učiteľov i žiakov, ktoré môžu výrazným spôsobom formovať ich sebapoňatie. Uvedený vplyv a jeho skoré využitie vytára dobré podmienky pre formovanie ďalších osobnostných vlastností, ktoré si život v súčasne výkonovo zameranej spoločnosti vyžaduje. Tým dochádza k naplneniu základných cieľov školy.

Narcizmus, patologická sebaláska, samoľúbosť, sebaobdiv predstavuje stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu. V psychoanalýze Z. Freudom je vysvetľovaný ako kontinuálny stav, pri ktorom ego sa stáva vlastnou túžbou po „vlastnej slasti“; podľa E. Fromma ide o obranné mechanizmy proti strate sebaúcty; v súčasnej psychológii ide o druh psychopatie jedinca, ktorý vníma len seba a svoje záujmy.

Komunikácia v období pandémie nadobúda nový rozmer. Vo verbálnej aj v nonverbálnej rovine zisťujeme, že treba flexibilnejšie a efektívnejšie využívať nástroje komunikačných systémov, ktoré boli doteraz považované za najvhodnejšie. Aktuálna epidemiologická situácia nás v rovine prevencie i nákazy nútiť odbúravať niektoré zaužívané komunikačné schémy, zvlášť v rovine nonverbálnych prejavov, haptiky pozdravu a s nimi spojených interakčných prejavov. Skvalitňovanie práce v rovine kultúry prejavu, na ktorej sme doteraz pracovali, dostáva iný rozmer. Situácia je kritickejšia o to, že je ťažké odhadnúť, aké bude mať trvanie. Treba vytvárať novú kultúru prejavov, ktoré budú signalizovať pozitívne interakcie.

Dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní etického prostredia školy zohráva manažment školy - riaditelia škôl a bezprostrední riadiaci pracovníci na všetkých úrovniach školy, resp. školského zariadenia. Škola, ktorá sa usiluje znížiť pravdepodobnosť neetického správania, by mala byť schopná rozpoznať rôzne deštruktívne faktory, ktoré by jej mohli v rôznej intenzite ublížiť. Dobrá vôľa meniť veci k lepšiemu nestačí. Dôležité je vytvoriť určitý systém inštitucionalizácie etiky do kultúry školy.

Otvorenie priestoru pre dialóg predpokladá zrelosť komunikujúcich. Napriek tomu, že najviac problémovou oblasťou spolupráce môže byť práve akceptovanie rozdielnosti názorov, je otvorenosť v tomto smere základnou podmienkou znižovania frustrácie v tíme. Bez nej by vedúci pedagogickí zamestnanci škôl iba ťažko získavali dôležité informácie.