V príspevku sa snažíme poukázať na možnosti pozitívneho i negatívneho ovplyvňovania vedomia vlastnej účinnosti – sebaúčinnosti učiteľov i žiakov, ktoré môžu výrazným spôsobom formovať ich sebapoňatie. Uvedený vplyv a jeho skoré využitie vytára dobré podmienky pre formovanie ďalších osobnostných vlastností, ktoré si život v súčasne výkonovo zameranej spoločnosti vyžaduje. Tým dochádza k naplneniu základných cieľov školy.
V súčasnom turbulentnom období plnom zmien a zvratov je tlak na osobnosť riaditeľov škôl i učiteľov enormný. Z psychologického hľadiska je každá skúsenosť človeka vzťahovaná k jeho osobnostnému základu a analyzovaná či hodnotená vzhľadom na jeho vlastné sebapercepcie – vlastné sebapoňatie. To, čo človek o sebe vie, ako sa aktuálne vníma, aký má k sebe vzťah, do značnej miery ovplyvňuje jeho motivačnú štruktúru.
Pozitívne prijatie a akceptovanie seba – pozitívne sebapoňatie je dôležitým predpokladom efektívneho riadenia zo strany lídra školy a pozitívne sebapoňatie učiteľa je nevyhnutným predpokladom pre formovanie pozitívneho sebapoňatia žiakov.
Zvlášť sa to týka citlivého obdobia, ktorým je puberta a adolescencia. Tie sa vyznačujú krízou identity a postupnou stabilizáciou mladej osobnosti. Zo všetkých strán prichádzajú alarmujúce správy, ktoré popisujú agresívne správanie žiakov čoraz nižších vekových kategórií. Jednou z foriem prevencie môže byť pozitívne formovanie ich sebapoňatia. Sebapoňatie je sociálno-psychologický pojem, ktorý vyjadruje postoje a očakávania, ktoré má jedinec voči sebe samému. Vytvára sa po celý život už od prenatálneho obdobia v sociálnych interakciách predovšetkým na základe porovnávania a spätnej väzby okolia.
Sebapoňatie je proces pozostávajúci z každodenného hodnotenia našich skúseností, nášho správania a prežívania v nich. Blatný (2003) uvádza kľúčovú charakteristiku sebapoňatia v tom najširšom slova zmysl