Sebarozvoj

Vyrušovanie a autovyrušovanie je najčastejšou príčinou znižovania produktivity práce. Zlodejmi času je všetko, čo nám bráni dosahovať rýchlo a efektívne naše ciele. Najčastejšie nás vyrušenia oberajú o čas, energiu a vitalitu, čo spôsobuje, že sme málo výkonní a tiež podráždení. Nie je možné identifikovať všetky príčiny straty koncentrácie, je to veľmi individuálne. Hoci vždy, keď nás niečo vyruší pri práci čo i len na malú chvíľu, strácame okrem samotnej doby vyrušenia aj čas potrebný na návrat k pôvodnej činnosti. Podľa Seiwerta (2005) možno takto prísť denne aj o 28 % z celkového produktívneho času.

V príspevku sa snažíme poukázať na možnosti pozitívneho i negatívneho ovplyvňovania vedomia vlastnej účinnosti – sebaúčinnosti učiteľov i žiakov, ktoré môžu výrazným spôsobom formovať ich sebapoňatie. Uvedený vplyv a jeho skoré využitie vytára dobré podmienky pre formovanie ďalších osobnostných vlastností, ktoré si život v súčasne výkonovo zameranej spoločnosti vyžaduje. Tým dochádza k naplneniu základných cieľov školy.

Sebavedomie je jeden z komponentov, ktorý ovplyvňuje súčasné spoločenské dianie. Často sa stáva, že najmenej kvalifikovaní ľudia majú tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti a ich pocit „neomylnosti“ plodí rozhodnutia s fatálnymi dôsledkami pre celú spoločnosť. Naopak, múdri ľudia s prehnanou pokorou sú vytláčaní na okraj. V praxi potom platí, že nekompetentní ľudia neuznávajú kompetencie tých, ktorí ich skutočne majú. Ako môže škola (ako profesionálna inštitúcia) podporiť zdravé sebavedomie žiaka?

Článkom Metódy sebareflexie v pedagogicko-didaktickej práci učiteľa nadväzujeme na článok Sebareflexia v práci učiteľa publikovaný v Manažmente školy č. 5/2021, v ktorom sme zdôraznili podstatu a význam sebareflexie. Sebareflexia je jedným z predpokladov tvorivej a aj efektívnej práce učiteľa. V článku sme na základe výskumných zistení konštatovali, že učitelia a školy si význam sebareflexie uvedomujú, primerané aj doceňujú, javia sa však isté rezervy najmä v metódach sebareflexie. V príspevku opíšeme etapy vývinu sebareflexie u učiteľa. Venujeme sa aj dôležitosti kladenia si otázok vo vzťahu žiakom s „problémovým“ správaním. 

Otázky skvalitňovania vyučovacieho procesu nie sú nové. Dalo by sa povedať, že sa objavujú od počiatkov organizovaného vzdelávania. V posledných desaťročiach však zaznamenávame neustále silnejúci negatívny ohlas na kvalitu didaktických postupov uplatňovaných v škole. Ak analyzujeme úroveň súčasného vyučovacieho procesu podľa modernejších kritérií, ktoré platia vo svete a našou snahou je priblížiť sa im, možno mu vyčítať, že je veľmi málo adaptabilný, nepružne reaguje na rýchle zmeny, nevie ich predvídať. Modernizačné trendy si všímajú predovšetkým to, čo sa deje so žiakom a jeho kognitívnym systémom pri spracovávaní obsahu vzdelania. V nadväznosti na medzinárodné snahy podporiť rozvoj kritického myslenia žiakov vo vyučovacom procese je žiaduce, aby sa identifikovali edukačné stratégie, ktoré majú potenciál pre stimuláciu kritického myslenia.

PRÍKLADY DOBREJ PRAXE - Prečo sú tímy v niektorých zborovniach nevýkonné a nemotivované? Prečo sa boja na poradách vysloviť názor? Čo môže priniesť zásadnú zmenu v týchto a podobných situáciách?

4. októbra 2017 sa na pôde Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave uskutočnila odborná konferencia pod názvom Vitálna škola. Cieľom konferencie bolo predstaviť obraz sebarozvíjajúcej sa vitálnej školy. Školy, ktorá má svoju víziu a je schopná ju napĺňať aj uprostred náročných administratívno-finančných podmienok a celkového nelichotivého stavu slovenského školstva.  

Vyberáme z Metodiky vzdelávania Empatiu chápeme ako hlavnú morálnu emóciu, ktorá umožňuje jednotlivcovi identifikovať, vnímať a prežívať city druhých. Ak žiak disponuje touto cnosťou, stáva sa vnímavejším k potrebám druhých. Takýto žiak je schopný morálnych činov, pretože sa vie vžiť do situácie druhého. M. Borba zdôrazňuje jej zámerné rozvíjanie prostredníctvom rešpektovania troch postupných systematických krokov práve v školskom prostredí.

Ak má škola plniť dôležitú úlohu v procese celoživotného vzdelávania jednotlivca, musí sa učiteľ dnešnej školy sám celoživotne vzdelávať. Spoločenské zmeny, zmeny vo vzdelávacej politike a školskej legislatíve si vyžadujú od učiteľa nové roly a pedagogické prístupy k žiakom.