Vyrušovanie a autovyrušovanie je najčastejšou príčinou znižovania produktivity práce. Zlodejmi času je všetko, čo nám bráni dosahovať rýchlo a efektívne naše ciele. Najčastejšie nás vyrušenia oberajú o čas, energiu a vitalitu, čo spôsobuje, že sme málo výkonní a tiež podráždení. Nie je možné identifikovať všetky príčiny straty koncentrácie, je to veľmi individuálne. Hoci vždy, keď nás niečo vyruší pri práci čo i len na malú chvíľu, strácame okrem samotnej doby vyrušenia aj čas potrebný na návrat k pôvodnej činnosti. Podľa Seiwerta (2005) možno takto prísť denne aj o 28 % z celkového produktívneho času.
Vyrušovanie, autovyrušovanie a výkonnostná krivka
Vyrušenia možno rozdeliť do dvoch kategórií:
- Vonkajšie faktory vyrušenia – neželané telefonáty, návštevy, korešpondencia a pod.
- Vnútorné faktory vyrušenia (autovyrušenia) – prokrastinácia, strata koncentrácie, neschopnosť povedať nie, stres a pod.
O vyrušení telefónom hovorí Monika Neupauerová (2021) vo svojej záverečnej práci: „Často sa mi stáva, že mám naplánovanú dôležitú činnosť, ktorú musím do určitého času splniť, som zahĺbená do práce a zrazu zazvoní telefón. Sprvu nedôležitý, a zdá sa, že to bude krátky hovor, naruší môj plán natoľko, že musím ukončenie mojej činnosti posunúť. Je to rušivé, vytrhne nás to z koncentrácie a niekedy sa tie rozhovory zbytočne predĺžia.“
Odporúčania na elimináciu externých vyrušení ponúkli počas diskusií funkčného vzdelávania aj vedúci zamestnanci škôl a školských zariadení. Zo svojej riadiacej praxe odporúčajú najmä:
- Efektívne telefonovanie – mať jasný cieľ, štruktúru, neopakovať sa, zhrnúť výsledky.
- Diplomatické skrátenie rozhovoru s „neželaným“ návštevníkom a dohodnutie si nového termínu na stretnutie, počas ktorého mu prisľúbime plnú pozornosť.