Evalvácia

Vyberáme z archívu Manažmentu školy v praxi Manažment školy v praxi je odborný mesačník pre vedúcich pedagogických a vedúcich odborných zamestnancov škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov. Prináša odborné články k aktuálnym témam napr. riadenia školy, legislatívy, manažmentu, ľudských zdrojov, duševného zdravia, financovania škôl, personalistiky. Upozorňuje na dôležité termíny a výzvy. Ponúka príklady a skúsenosti z praxe riaditeľov, ich zástupcov, pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.

Koncepcia školského hodnotenia na Slovensku je založená na sumatívnom posudzovaní výstupov vyučovacieho procesu. Na základe odporúčania analytikov OECD pre oblasť vzdelávania učitelia by mali hodnotiť výstupy žiakov nielen formou známky, ale tiež by sa mali zamerať na hodnotenie kvality učenia sa žiakov prostredníctvom stratégií a techník formatívneho hodnotenia. Príspevok je úvodným zo série príspevkov zameraných na sprístupnenie poznatkov o formatívnom hodnotení a jeho konkrétnych ukážok. Cieľom je priblížiť učiteľom ako implementovať formatívne hodnotenie do výučby. V príspevku poukážeme na dôvody vedúce k zavádzaniu formatívneho hodnotenia do procesu vyučovania a učenia saa na vysvetlenie jeho podstaty.

Procesy autoevalvácie v pedagogických tímoch nie sú obľúbené. Vyvolávajú pocit, že sa idú hľadať chyby a bude sa trestať. Kultúra hodnotenia je spojená s hľadaním chýb, čím si tieto procesy vyslúžili zlé meno. V príspevku ukážeme, že nad autoevalváciou sa možno zamýšľať s celým tímom a proces autoevalvácie možno viesť ako teambuilding, a to od spoločného sformulovania vízie, misie a hodnôt školy cez sformulovanie problémov kultúry školy v Sheinovom modeli ľadovca kultúry, uvedomenia si nutnosti ujasniť si priority podľa Paretovho pravidla až k autoevalvačnému plánu a jeho cyklickej realizácii podľa Demingovho cyklu PDCA, resp. PDSA. 

Pravdepodobne každý človek, ktorý aktívne pôsobí v sociálnom prostredí, sa snaží byť úspešný. Takmer všetci sa rodíme s túžbou byť prijímaní a akceptovaní v pozitívnych rovinách. Snažíme sa dosahovať úspechy v osobných aj pracovných sférach. Aktuálnosť problematiky sa javí ako výrazná z hľadiska interpersonálnych dimenzií, pretože aby bol človek úspešný a mal aj pocit úspešnosti, potrebuje k tomu vždy ešte iných ľudí, s ktorými sa vedome či podvedome bude porovnávať. Najväčší priestor pre porovnávanie a hodnotenie poskytuje škola, kde do „hry“ vstupujú chyby interpersonálnej percepcie. Tie vyplývajú z rôznych dispozícii, ktoré predstavujú odraz spoločenského prostredia, súvisia s psychickými vlastnosťami, hierarchiou hodnôt, ktoré pedagóg vyznáva. 

Príspevok je zameraný na jednu z inovatívnych foriem evalvácie školy – kolegiálnu evalváciu. Sú v ňom vysvetlené všetky súvisiace pojmy: evalvácia, autoevalvácia, kolegiálna evalvácia. Venujeme sa najmä procesu kolegiálnej evalvácie a faktorom,ktoré ovplyvňujú jej úspech. V závere sú opísané niektoré jej metódy a nástroje.

Najviac preferovaným pojmom v súvislosti s meraním kvality školy je jej hodnotenie – evalvácia. Požiadavka kvality je spojená s externým meraním kvality školy, s jej efektivitou, eficienciou a akontabilitou. Výskumy ukazujú, že externá a interná evalvácia školy sa vzájomne nevylučujú a pre rozvoj škôl je vhodné posilniť najmä internú evalváciu – autoevalváciu (MacBeath, Schratz, Meuret, Jacobsen, 2006). Kým externá evalvácia školy máva často charakter kontroly, interná evalvácia má za cieľ pozrieť sa na prácu očami pedagogických zamestnancov školy. Keď sa interná evalvácia stane systematickou, prechádza do autoevalvácie. Iniciatíva k autoevalvácii prichádza zvnútra školy, z potreby učiteľov zvyšovať jej kvalitu. Cieľom externej evalvácie nemusí byť vždy kontrola.

"Kromě podceňování typu chyby ve školní práci se často v pedagogické praxi můžeme setkat s tlakem učitelů na upravenost školní práce. To u dětí vede k používání zmizíků či přepisovacích per, aby v práci nebyly vidět škrty a práce na první pohled vypadala upraveně a správně. Odstraňováním chyby za pomocí přepisovacích per bohužel dochází k utajení typu chyby, neboť při následné kontrole opravy nemusí být zřejmé a celý diagnostický proces se tak velmi ztěžuje. "

Štátna školská inšpekcia zverejňuje pre potrebu škôl a školských zariadení aktuálne kritériá hodnotenia platné pre školský rok 2017/2018, ktoré schválila hlavná školská inšpektorka.

Jednou z podmienok úspešnej prezentácie osobnosti je zdravé sebavedomie a pozitívne myslenie. S definitívnym sebavedomím sa človek nerodí, ale ho získava v procese vývinu. Na kvalitu verbálneho a nonverbálneho prejavu má vplyv do určitej miery genetická výbava, učenie, tréning a zdokonaľovanie komunikačných schopností.

Ak má škola plniť dôležitú úlohu v procese celoživotného vzdelávania jednotlivca, musí sa učiteľ dnešnej školy sám celoživotne vzdelávať. Spoločenské zmeny, zmeny vo vzdelávacej politike a školskej legislatíve si vyžadujú od učiteľa nové roly a pedagogické prístupy k žiakom.

Samohodnotenie školy (sebahodnotenie, vnútorné hodnotenie, autoevaluácia) je systematickým zbieraním, triedením a vyhodnocovaním validných a reliabilných údajov o škole, požiadaviek a potrieb jej zákazníkov za účelom ďalšieho rozhodovania. Škola sa môže rozvíjať iba vtedy, ak pozná svoje nedostatky (slabé stránky) a dokáže ich včas napraviť. Ďalší rozvoj školy je spojený s posilňovaním kladov (predností, silných stránok) školy a odstraňovaním nedostatkov.

Samohodnotenie školy (sebahodnotenie, vnútorné hodnotenie, autoevaluácia) je systematickým zbieraním, triedením a vyhodnocovaním validných a reliabilných údajov o škole, požiadaviek a potrieb jej zákazníkov za účelom ďalšieho rozhodovania. Škola sa môže rozvíjať iba vtedy, ak pozná svoje nedostatky (slabé stránky) a dokáže ich včas napraviť. Ďalší rozvoj školy je spojený s posilňovaním kladov (predností, silných stránok) školy a odstraňovaním nedostatkov.

Permanentné zmeny, s ktorými sa učiteľ musí počas svojej kariéry vyrovnávať, požiadavky, ktoré naňho kladie spoločnosť, očakávania a učebné potreby žiakov vyžadujú, aby sa profesijne rozvíjal. Rozvoj kvality učiteľa súvisí s jeho dôkladným sebapoznaním, ktoré je výsledkom pravidelnej autoevalvácie. Autoevalvácia ako vnútorný proces predstavuje produkt tvorivej práce učiteľa v zmysle jeho neustáleho sebazdokonaľovania, čo sa prejavuje v jeho pedagogickej kompetencii efektívne pristupovať v pedagogických situáciách k ich riešeniu.