V rodinných konfliktoch sa často rozhoduje o dieťati, no nie vždy má dieťa bezpečný priestor na vyjadrenie svojho prežívania. Právo dieťaťa byť vypočuté však neznamená, že dieťa má rozhodovať namiesto dospelých. Znamená, že jeho hlas, potreby a obavy nemajú zostať neviditeľné.
Zapájanie detí do rodinnej mediácie predstavuje jeden z najvýznamnejších posunov v modernej rodinnej a rodinnoprávnej praxi. Dieťa už nie je vnímané len ako objekt rozhodovania rodičov alebo súdu, ale ako subjekt práv, ktorého hlas má vlastnú hodnotu a význam.
Tento prístup sa dlhodobo rozvíja najmä vo Veľkej Británii v rámci modelu child-inclusive mediation, teda mediácie so zapojením dieťaťa. Významnú úlohu v jeho teoretickom aj praktickom rozvoji zohráva odborníčka Lisa Parkinson, ktorá zdôrazňuje, že zapojenie dieťaťa nemá za cieľ preniesť naň zodpovednosť za rozhodnutia dospelých, ale vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom môže dieťa vyjadriť svoje prežívanie, potreby a obavy. Tieto sú následne sprostredkované rodičom spôsobom, ktorý podporuje porozumenie, nie konflikt.
Zároveň tento prístup nie je len otázkou dobrej praxe, ale má aj pevný právny základ. Dohov