V druhej časti príspevku si predstavíme ukážky myšlienkového mapovania dejepisného učiva. V praktickej časti sa zameriavame na schémy a tabuľky, ktoré chápeme ako stále a užitočné pomôcky hlavne pri sledovaní významov historických udalostí vo vymedzenom časopriestore. Práve tabuľky a schémy eliminujú veľký nápor informácií a „nútia“ vidieť zložitú spleť informácií v prehľadnejších štruktúrach s patričným nadhľadom.
(Dokončenie z predchádzajúceho čísla.)
Ukážky myšlienkového mapovania dejepisného učiva
V príspevku ponúkame ukážky myšlienkového mapovania dejepisného učiva, ktoré sú stálym a veľmi účinným prostriedkom práce s informáciami, faktami, ktoré sú priebežne nadobúdané. Schematické zobrazovania učiva podporuje komunikáciu v skupine učiacich sa, podporuje rétorické schopnosti, vyjadrovanie názorov, formulovanie myšlienok, argumentov i videnia problémov vo väčších, prehľadnejších štruktúrach.
Predstavuje určitú formu tréningu s podnetmi pre vytváranie spojení medzi synapsiami s dôrazom na všetky tri aspekty edukácie: poznatkový, praktický, emocionálny. Sú prostriedkom, ktorý dokáže nadchnúť žiakov i učiteľov pri ich tvorbe, využívaní, estetickom pôsobení. Ide o zložité spracúvanie a kombinovanie informácií, ktoré mozog spracúva na základe už skôr osvojených, resp. spracovaných informácií. Pri tomto však nejde len o osvojovanie si učiva, ale o rozvíjanie predstáv, kombináciu zobrazovania, možnosť neustáleho doplňovania a pod. Žiak potrebuje pre skvalitnenie svojich výkonov spätnú väzbu o tom, do akej miery preberanému učivu porozumel, príp. čo na osvojenom poznatku treba opraviť atď.
Pri schematickom zobrazovaní učiva má svoje opodstatnené miesto elaborácia, tzn. nové informácie sa snažiť prepojiť s čo najviac známymi (kľúčovými) poznatkami. Ak chceme nejakú informáciu rýchlo a ľahko dostať do pamäte, treba ju pri vložení nadviazať na nejaké staršie silné informácie a umiestňovať ich do siete súvisiacich dát.
Elaborác