V príspevku sa venujeme najčastejšie používaným metódam a technikám v práci školského psychológa. Opíšeme pozorovanie ako najprirodzenejšiu metódu poznávania vzťahov medzi žiakmi v triede z hľadiska priestoru, predmetu, procesu a štruktúry pozorovania. Poskytneme informácie o škálovaní ako o kvantifikačnej operácii, opíšeme skreslenia, ktoré môžu vzniknúť. Uvedieme situácie uprednostnenia interview pred dotazníkom, odporučíme princípy kladenia otázok i vedenie záznamov.
Pedagogickému výskumu sa venuje široké spektrum ľudí. Na jednej strane sú to profesionálni výskumníci, na strane druhej učitelia rôznych škôl. Podstata ich výskumnej práce smeruje k riešeniu pedagogických problémov. Aj školskí psychológovia riešia v praxi rôzne problémy, napr. vyhodnocujú výsledky zavedenia novej vyučovacej metódy, novej koncepcie vyučovania, odhaľujú príčiny neprospievania žiakov v škole.
Podľa Lehenovej (2012) medzi hlavné metódy zisťovania údajov, zberu empirických dát zaraďujeme:
- pozorovanie,
- experiment,
- rozhovor,
- interview,
- besedu,
- sociometriu,
- psychologické testy,
- testy zručnosti a vedomosti,
- projektívne techniky,
- psychosémantiku,
- analýzu produktov činností,
- kazuistickú metódu,
- dotazník.
Pozorovanie
Pozorovanie je najprirodzenejšou metódou poznávania vzťahov medzi žiakmi (Koštrnová, 2014). Je založené na zmyslovom vnímaní, prostredníctvom ktorého sa sledujú vopred vybrané vlastnosti, prejavy daných osôb, pričom nevyhnutná je registrácia a spracovanie získaných údajov. Prostredníctvom pozorovania analyzujeme výrazové prejavy skúmaných osôb, napr. mimické