Najväčšia hodnota, ktorú škola poskytuje, je kvalita učiteľov. Kvalita a flexibilita je vo vyučovacom procese hybnou silou, ktorá udáva smer, razanciu, zmysluplnosť rozvoja spoločnosti. Učiteľ v modernom vzdelávacom procese predstavuje rolu manažéra, facilitátora, stratéga, konzultanta a prostredníctvom interakcií v edukačnom procese podnecuje učenie ako aktívny proces, ktorý sa uskutočňuje na báze edukačných asociácií. Rola učiteľa v tomto procese je vnímaná v rovine sprostredkovateľa, psychologického transferu poznatkov, prepojených vzájomnými vzťahmi, ktoré gradujú ruka v ruke s tempom rozvoja technológií a nutných inovatívnych procesov v oblasti obsahu a formy edukácie. Veľkou výzvou pre „učiteľský cech“ je vytvoriť také pedagogické prostredie, aby s meniacou sa dobou vznikali stále nové edukačno-psychologické synapsie. To predpokladá avantgardnú odbornú, pedagogickú, psychologickú, didaktickú kompetenciu a vysoký osobnostne-humanistický profil.
„Veľa škôl sa dnes mení k lepšiemu, avšak svet sa mení rýchlejšie ako naše školy.“ Willard R. Daggett
Ocitli sme sa v dobe, keď je zrejmé, že tradičné metódy a spôsoby výučby nepostačujú. Informačno-komunikačné technológie pohlcujú súčasné prístupy a je neodvratné zrýchliť inovačné procesy, ktoré sú psychologickým imperatívom súčasného edukačno-školského procesu.
Inovácie sú všeobecne chápané ako niečo nové, moderné, zaujímavejšie, podnetnejšie, avantgardnejšie, čo je zavádzané do vyučovacieho procesu, s cieľom zvýšenia jeho atraktívnosti pre žiakov, dosiahnutie lepších učebných výsledkov a zlepšenia celkovej sociálno-emočnej klímy v triede.
Technologické zmeny a inovácie sa dotýkajú takmer každého aspektu nášho života, počnúc spôsobom, akým komunikujeme, končiac tým, ako pracujeme a trávime voľný čas. Vo svete vzdelávania zatiaľ zaostávame. Triedy v našich školách, s malými zmenami, vyzerajú tak ako vždy, s učiteľmi za stolom pred tabuľou a žiakmi v laviciach. Školský deň je časovo a tematicky rozdelený podľa stanoveného kurikula. Niektoré školy v rámci tohto tradičného modelu sa v maximálnej miere snažia využívať technológie, aby proces zefektívnili, alebo zlepšili prístup k informáciám. Avšak ani táto snaha inovatívneho prístupu už nestačí.
Najčastejšie za inovatívne pokladáme využívanie IKT ako prierezového nástroja, aktivizujúce, participatívne metódy práce so žiakmi (napr. projektová metóda), inovácie učebného obsahu (učebné osnovy nových a novozavedených predmetov), používanie menej bežných organizačných foriem (napr. blokové vyučovanie; praktické vyučovanie), zavádzanie prvkov overených inovačných programov (napr. integrovaného tematického vyučovania) a iné.
Pozastavme sa však nad tým ako žijú mladí ľudia mimo školy. Stále viac surfujú na webe, sťahujú si filmy, nahrávajú hudbu, navšt