AKO SA PÍSALO O ŠKOLSTVE NA JESEŇ 1989
Významnú úlohu pri páde komunistického režimu zohrali študenti. Koncom roku 1989 im bola venovaná pozornosť aj ako produktom československého vzdelávacieho systému. V dobovej tlači sa to výrazne premietalo do článkov, príspevkov, správ vzťahujúcich sa k problematike školstva. Táto reflexia sa menila podľa politického vývoja: pred 17. novembrom 1989 bola iná, počas súboja komunistickej strany a opozičných hnutí sa zmenila a po kapitulácii komunistickej strany sa riešili školské témy opäť odlišným spôsobom.
Hlavnou témou novinových článkov niekoľko dní pred Nežnou revolúciou bol termín „prestavba‟. Prestavba bola pokusom komunistickej strany o demokratizáciu pomerov v Československu. Išlo o reakciu na politiku tzv. perestrojky v Sovietskom zväze. Prestavba priniesla len kozmetické zmeny najviac viditeľné na niektorých postoch straníckych a štátnych štruktúr (predseda federálnej vlády, generálny tajomník ÚV KSČ). Popularitu prestavby to však skôr znižovalo.1 Československá reakcia na demokratizáciu pomerov v Sovietskom zväze sa slovne premietla i do školskej agendy. V periodikách celoštátneho aj lokálneho významu nesmeli chýbať odkazy na uznesenie straníckych orgánov či vládnych dokumentov, ktoré sa vzťahovali na problematiku školstva.
Autori článkov kritizovali stav školských budov, nedostatočnú návštevu školských družín, nedostatok kvalifikovaných pedagógov, spôsob práce pedagógov, prehnanú administratívu.2
V oblastiach s vyšším podielom národnostných menšín sa noviny zaoberali aj kritikou menšinového školstva.3 Samotné ideové smerovanie školstva však kritizoval iba jeden článok. Jeho autor sa sťažoval na fenomény ako priemernosť a encyklopedické vzdelávanie. Snažil sa poukázať na nutnosť záujmu o individualitu žiaka/študenta.4 S výnimkou kritiky však život v školstve fungoval ďalej. Stránky novín tak plnili správy o využívaní výpočtovej techniky, netradičných formách vyučovania, výchove k manželstvu a rodičovstvu a výchove a vzdelávaniu v socialistickom duchu.5