ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN
Situácia maďarskej menšiny v Československu prešla turbulentným povojnovým vývojom. Po počiatočných represívnych opatreniach prišla čiastočná stabilizácia. Rok 1968 priniesol aj ústavné zakotvenie menšinových práv. Napriek formálnym garanciám však ich uplatňovanie v praxi narážalo na administratívne a politické bariéry. Konkrétnym príkladom je spor o otvorenie paralelnej triedy na gymnáziu s maďarským vyučovacím jazykom v Želiezovciach v rokoch 1980 – 1981. Prípad ukazuje, že realizácia práva na vzdelávanie v materinskom jazyku závisela od rozhodnutí straníckych a vládnych orgánov a bola výsledkom zložitej komunikácie medzi miestnymi iniciatívami a centrálnou mocou.
Od kolektívnej viny k ústavným sľubom: príbeh maďarskej menšiny po roku 1945
Príslušníci maďarskej národnostnej menšiny sa podobne ako československí Nemci ocitli po obnovení Československa v komplikovanej situácii. V súlade s princípom kolektívnej viny sa na Maďarov nazeralo ako na nepriateľský element. Cieľom novej štátnej moci bolo vysídlenie celej maďarskej národnostnej menšiny spôsobom podobným tomu, aký sa realizoval v prípade Nemcov. Hoci tento scenár napokon nebol uskutočnený, prvé roky po vojne doliehali na Maďarov v Československu opatrenia ako konfiškácia majetku, likvidácia menšinového školstva či kultúry, nehovoriac o rôznych nútených deportáciách po celom území Československa. Mnohí Maďari v snahe o záchranu radšej volili cestu núteného poslovenčenia. Situácia sa postupne začala meniť po roku 1948. Maďari mohli získať československé štátne občianstvo, menšinovú kultúru začal koordinovať oficiálny spolok tzv. Csemadok a obnovovala sa aj sieť školstva, samozrejme, všetko pod kuratelou komunistického režimu.
Ďalšie zlepšenie menšinových práv súviselo s obdobím Pražskej jari. Vyvrcholením bolo 27. októbra 1968 prijatie Ústavného zákona o postavení národností v Československej socialistickej republike. Príslušníci maďarskej národnostnej menšiny (no nielen oni) získali právnu záruku vzdelávania v materinskom jazyku, možnosť kultúrneho rozvoja či používanie vlastného jazyka v styku s úradmi, ktoré sa nachádzali v národnostne zmiešaných oblastiach. Nastupujúca normalizácia znamenala nielen politický pád viacerých Maďarov spojených s reformným úsilím, ale aj administratívny tlak na používanie maďarského jazyka na úradoch či vo vzdelávaní. Postoj norma