HISTÓRIA - Medzinárodný deň študentstva (1.)

 

Formy odporu a bojkot električkovej dopravy

Dianie po marci 1939 sa neupokojovalo, skôr naopak. Široké zložky obyvateľstva rozličnými spôsobmi prejavovali nesúhlas s novovzniknutou situáciou. Formy odporu sa rôznili. Najradikálnejším spôsobom vymedzenia sa bola činnosť v odbojovom hnutí, väčšina obyvateľstva sa však zmohla na mäkšie formy odporu, napr. spievanie národných piesní, prerušovanie nemčiny kýchaním či kašlaním počas vysielania nemeckých týždenníkov.

Verejnosť mala silu aj na väčšie akcie viažuce sa spravidla k významným osobám či dátumom v českých dejinách. V máji 1939 sa ako protest proti nacistom využil prevoz telesných pozostatkov básnika Karla Hyňka Máchu na cintorín v Pražskom Vyšehrade. Na prvé výročie podpísania Mníchovskej dohody vyjadrilo svoj odpor bojkotom električkovej dopravy pražské obyvateľstvo. Električky premávali v ten deň bez pasažierov. Nový význam získal 28. október, výročie vzniku Československa. Do ulíc vyšli protestovať najmä českí študenti.

 

Ján Opletal, Václav Sedláček a zatvorenie českých vysokých škôl

Nemecké policajné jednotky a zložky SS sa demonštrácie pokúšali potlačiť. Pri zákroku bol postrelený študent lekárskej fakulty Karlovej univerzity Jan Opletal a robotník Václav Sedláček. Sedláček bol na mieste mŕtvy, Opletal na následky zranení zomrel 11. novembra. Nepokoje sa zopakovali 15. novembra. Pri smútočnom obrade na počesť pohrebu Jana Opletala opätovne prišlo k nespokojnosti s dianím v Protektoráte. Nemecké oficiálne miesta vrátane Adolfa Hitlera usúdili, že vážna situácia vyžaduje silový zákrok. Po mimoriadnej porade nacistických špičiek bolo prijaté rozhodnutie o zatvorení českých vysokých škôl v Protektoráte.

 

1200 študentov v koncentračných táboroch a 9 priamo popravených

Ďalším z výsledkov nemeckých porád bolo naplánovanie a uskutočnenie Sonderaktion Prag (Zvláštna akcia Praha). V noci zo 16. na 17. novembra nemecké policajné jednotky za prispenia zložiek SS obsadili budovy vysokých škôl či internáty v Brne a Prahe¹. Celkovo 1 200 študentov bolo odvedených do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg, deviati najaktívnejší študenti boli priamo popravení ². Vďaka snahám protektorátneho prezidenta Emila Háchu prišlo k prepusteniu študentov väčšinou počas roku 1942, zvyšok putoval domov v januári roku 1943. 35 študentov našlo v koncentračných táboroch smrť a domov sa už nevrátilo.

 

Profesori, docenti, pedagogickí zamestnanci bez pedagogickej činnosti

Súbežne s ozbrojeným zásahom bola vydaná vyhláška ríšskeho protektora. Vyhláškou sa na tri roky uzatvorili české vysoké školy a univerzity v Brne, Prahe, Příbrame a Olomouci. O možnosť študovať prišlo po nemeckom zákroku 15 172 študentov. Len malá časť z nich mohla a zároveň chcela pokračovať v štúdiu na vysokých školách na iných miestach v Nemecku. Dochované sú aj prípady dokončenia štúdia na univerzite v Bratislave. Pedagogickej činnosti sa viac nemohlo venovať 513 profesorov, 475 docentov a 345 ďalších pedagogických zamestnancov. Vedecká činnosť prebiehala len v obmedzenom režime a so zvláštnym povolením nacistických orgánov. Časti univerzitného majetku prevzali dosiaľ nemecké univerzity situované na území Protektorátu. Fakultné kliniky pokračovali v činnosti avšak bez študentov. V budove právnickej fakulty Karlovej univerzity sídlilo veliteľstvo SS, Kounicove internáty v Brne sa využívali sa väzenie a popravisko.

Do tej doby najbrutálnejší zákrok nemeckých orgánov sa spolu s ďalšími opatreniami podpísal aj na reakciách českého obyvateľstva. Hlásenia nacistických bezpečnostných orgánov konštatovali pokles prípadov drobného verejného odporu nehovoriac o akciách podobných 28. októbru či 15. novembru.       

 

Popravený Slovák Marek Frauwirth

Pri udalostiach v Prahe sa objavilo aj niekoľko československy orientovaných slovenských študentov. Počas nemeckých razií na internátoch tak mnohí Slováci skončili medzi zatknutými. Na intervenciu Karola Jozefa Bujnáka, slovenského generálneho konzula v Prahe, boli slovenskí študenti postupne prepustení. Tiež dostali možnosť dokončiť štúdium na nemeckých univerzitách. Podobne ako v prípade českých študentov nemeckú ponuku využila len malá časť z nich. Aj medzi popravenými študentami sa objavil Slovák. Išlo o poslucháča Vysokej školy obchodnej Mareka Frauwirtha. Frauwirth pracoval popri štúdiu na slovenskom konzuláte v Prahe, kde s vedomím konzula vydával falošné pasy Židom či príslušníkom odboja, snažiacim sa uniknúť z Protektorátu. Celkovo takto vydal 2216 falošných dokumentov. Súbežne s prácou na konzuláte sa Frauwirth zaoberal aj odbojovou činnosťou. Zúčastnil sa aj manifestácie počas Opletalovho pohrebu. Na manifestácii stratil aktovku, kde mal uložené všetky protinacistické letáky. Je pravdepodobné, že aktovka sa spolu s letákmi dostala do rúk nacistických orgánov a rozhodla o Frauwirthovom osude počas zásahu na vysokoškolských internátoch.

Dva roky po udalosti sa v Londýne na zasadnutí Medzinárodnej študentskej rady rozhodlo, že 17. november bude vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Tento deň zohral svoju úlohu aj pri československých udalostiach z konca osemdesiatych rokov. 

Literatúra:

1. DOLEŽAL, Jiří. Česká kultura za protektorátu : školství, písemnictví, kinematografie. Praha: Národní Filmový Archiv, 1996. ISBN 80-7004-085-8.
2. RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Česko-slovenské vztahy 1914–1945, Academic Electronic Press, Bratislava, 1997. ISBN 80-88880-10-6.
3. 17. listopad 1939 - 17. listopad 1989 - 17. listopad (Český rozhlas). www.rozhlas.cz [online]. [cit. 2020-11-11]. Dostupné online <https://www.rozhlas.cz/17-listopad-1939-17-listopad-1989-8170420>.
4. JAREŠ, Jakub. Marek Frauwirth (8. 12. 1911, Zakopane – 17. 11. 1939, Praha) [online]. iForum Online magazín Univerzity Karlovy (WEB UNIVERZITY KARLOVY), 2014-11-12 [cit. 2020-11-11]. (Foto: Archiv Univerzity Karlovy). Dostupné online <https://iforum.cuni.cz/IFORUM-15428.html>.