V príspevku sa venujeme chybám v komunikácii rodiča a učiteľa. Ponúkame niekoľko komunikačných omylov, ktoré sú pomerne častými formami komunikácie medzi učiteľmi a rodičmi, napr. interpretácia na základe vlastnej skúsenosti, kultúrny kontext, projekcia, odvádzanie rozhovoru k iným témam a pod. Pre lepšiu názornosť uvádzame aj konkrétne príklady z praxe.
Umenie priznať si omyl je, pre ľudí všeobecne a pre učiteľov špeciálne, náročný proces. Veľké množstvo učiteľov sa stále domnieva, že ich úlohou je mať správnu odpoveď na všetko a robiť všetko správne. Poučovanie a opravovanie sa potom stáva prirodzenou súčasťou komunikácie. Čapek (2013) vo svojej publikácii ponúka niekoľko komunikačných omylov, ktoré sú pomerne frekventovanými spôsobmi komunikácie práve vo vzťahu učiteľov a rodičov.
Interpretácia na základe vlastnej skúsenosti
Jedným z najväčších nebezpečenstiev vôbec je tendencia človeka automaticky reflektovať situáciu vychádzajúc zo svojej skúsenosti a pozície. S týmto prístupom zvyčajne končíme frustrovaní a nahnevaní domnievajúc sa, že nám ten druhý snáď robí dané veci naschvál, alebo nás chce naštvať.
Príklad: Učiteľka sa pýta otca, ktorý si poobede vyzdvihuje svoje dieťa v škôlke: „Pán Horváth, ako sa správa váš syn, keď doma rodine recituje básničky?“ Zaskočený otec sa v rýchlosti snaží vybaviť si, kedy mu jeho dieťa niečo recitovalo a ako sa pri tom s