Mgr. Soňa Koreňová - strana 3

V komunikačnom procese využívame množstvo zručností. Ako odosielateľ využívame verbálne prostriedky (jazyk) a neverbálne prostriedky (reč tela). Ako prijímateľ uplatňujeme najmä prvky aktívneho počúvania, ktoré sa prejavujú verbálne (verifikačné otázky) a neverbálne (gestá, mimika). 

V príspevku sa venujeme komunikácii, ktorej hlavným cieľom je vzájomné porozumenie a spolupráca v tíme. Opíšeme komunikačný reťazec, ktorý spája vysielač s prijímačom prostredníctvom komunikačného kanála a ktorý je východiskom pre porozumenie procesu komunikácie. Objasníme aktívnu a pasívnu rovinu komunikácie, vysvetlíme konštruktívnu a deštruktívnu rovinu komunikácie. Opíšeme kľúčové princípy aktívneho počúvania. Ponúkneme dôležité odporúčania pre zdravú a tvorivú komunikáciu a navrhneme aktivity vhodné pre posilnenie tímovej spolupráce.

V príspevku sa venujeme aktuálnej téme inklúzie rómskych detí z marginalizovaných komunít a prepojenému vzťahu socioekonomického prostredia, z ktorého dieťa pochádza a výsledkov, ktoré v škole dosahuje. Opíšeme príčiny zlyhávania žiakov z marginalizovaných komunít vo vzdelávaní. Venujeme sa najmä kľúčovým didaktickým zásadám práce v inkluzívnom prostredí s touto cieľovou skupinou. Uvádzame konkrétne príklady z praxe a zdroje, z ktorých možno čerpať informácie s cieľom zvýšiť inkluzívnosť prostredia v prospech rómskych detí z marginalizovaných komunít.

V príspevku sa zaoberáme príčinami a možnými riešeniami nižšej úrovne najvyššieho dosiahnutého vzdelania príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít („MRK“). Predstavíme opatrenia navrhované Úradom Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktoré vznikli po diskusiách s riaditeľmi stredných odborných škôl s prítomnosťou študentov z MRK a majú potenciál prispieť k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne študentov z tohto prostredia.

Príspevok prináša náhľad na problematiku komunitných centier a ich prepojenie so vzdelávaním detí z marginalizovaných skupín. Ponúka teoretické informácie súvisiace so založením a fungovaním komunitných centier, ako aj úspešný príklad využitia komunitného centra vo vzdelávaní detí z marginalizovaných skupín a  pri zlepšovaní ich výchovno-vzdelávacích výsledkov v praxi.

Príspevok sa venuje práci s mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rozoberáme vhodné motivačné nástroje využiteľné pre prácu so žiakmi z vylúčených komunít s víziou ich motivácie pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Poukážeme na možnosti prepojenia formálneho a neformálneho vzdelávania, ich vzájomnú nadväznosť. Opíšeme konkrétny príklad z praxe pri zakladaní občianskeho združenia ako nástroja udržania mladých ľudí v školskom prostredí. Venujeme sa aj ďalším podporným mechanizmom umožňujúcim zotrvať v procese výchovy a vzdelávania.

Je vyštudovanou politologičkou. Popri štúdiu absolvovala niekoľko zahraničných pobytov, neskôr aj stáží. Po skončení štúdia sa zapojila do 1. ročníka programu Teach for Slovakia, dva roky pracovala v škole s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. V súčasnosti pôsobí na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, kde sa venuje podporným programom pre stredoškolákov a vysokoškolákov z marginalizovaného prostredia. Spolu s ďalšími nadšencami založila občianske združenie Cesta mladých, kde prostredníctvom mentoringu, coachingových stratégií a emocionálneho učenia rozvíja kompetencie mladých ľudí z marginalizovanej komunity.