Mgr. Soňa Koreňová - strana 2

V dnešné dni si o niečo viac než v posledných desaťročiach uvedomujeme vzácnosť bezpečia a mieru. Generácia mileniálov sa o priamych zážitkoch z vojnových časov dozvedala len z príbehov starých rodičov alebo z kníh. A práve v knihách sa dnes pojem vojna označuje často ako ozbrojený konflikt. V školskom prostredí sa stretávame s rôznymi typmi a príčinami konfliktov, no podstatnejšie je poznať, ako im možno predchádzať.

Tradičné ponímanie kariérovej výchovy a poradenstva v školách bolo zamerané na výber strednej a vysokej školy. Moderný náhľad chápe kariérový vývin ako celoživotný proces začínajúci rozvojom životných zručností, socio-emocionálnych zručností a zručností dôležitých pre riadenie vlastnej kariéry už od materskej školy.

Časový manažment si vyžaduje disciplínu, ktorá môže stáť veľmi veľa úsilia. Ak sa necítime dobre a vieme, že náš výkon nie je najlepší, upravme podľa toho svoju prácu a načerpajme novú energiu. Nezabudnime na určenie si priorít. Hlavné ciele si vždy rozdeľme na čiastkové. Vytvorme si plán na týždeň, a potom pre každý ďalší deň. Vyhraďme si čas na plánovanie a premýšľanie o úlohách. Zorganizujme si svoj pracovný stôl. Analyzujme svoje návyky a zlepšime ich. V príspevku sa venujeme stanoveniu priorít, dosahovaniu cieľov, aj výkonnostným krivkám pozornosti. Upozorňujeme na dôležitosť SWOT analýzy aj význam Johariho okna.

V dnešné dni si o niečo viac než v posledných desaťročiach uvedomujeme vzácnosť bezpečia a mieru. Generácia mileniálov sa o priamych zážitkoch z vojnových časov dozvedala len z príbehov starých rodičov alebo z kníh. A práve v knihách sa dnes pojem vojna označuje často ako ozbrojený konflikt. V školskom prostredí sa stretávame s rôznymi typmi a príčinami konfliktov, no podstatnejšie je poznať, ako im možno predchádzať.

Ponúkame spracované výstupy zo skupinových diskusií funkčného vzdelávania vedúcich pedagogických a vedúcich odborných zamestnancov škôl a školských zariadení,  v ktorých si vzájomne zdieľali konkrétne príklady toho, ako v školách rozvíjajú emocionálnu inteligenciu nielen žiakov, ale aj zamestnancov.

Predstavme si, že sme začínajúcimi učiteľmi. Prídeme do triedy, nervózne sa predstavíme a začneme učiť. Hodina ide podľa plánu, kým nastane konflikt medzi dvoma žiakmi. Snažíme sa ich upokojiť, no žiaci vôbec nereagujú, na hádku sa zamerajú všetky oči v triede. Odrazu sme zabudli všetky stratégie na zvládnutie konfliktu a v panike začneme po žiakoch kričať, aby sa ukľudnili. Hodina sa nám vymkne spod kontroly. Uvádzajúci učiteľ nám navrhne, aby sme si po vyučovaní dali stretnutie, na ktorom prebehne rozbor vyučovacej hodiny.

Kolbov cyklus učenia sa je jednou z najrozšírenejších teórií učenia a získavania vedomostí. Často sa uplatňuje v zážitkovej pedagogike. Vychádza z toho, že 80 % ľudského poznávania pochádza z vlastných, neprenosných zážitkov a zásadným spôsobom zvyšuje zapamätateľnosť nových poznatkov.

Predstavme si, že sme začínajúcimi učiteľmi. Prídeme do triedy, nervózne sa predstavíme a začneme učiť. Hodina ide podľa plánu, kým nastane konflikt medzi dvoma žiakmi. Snažíme sa ich upokojiť, no žiaci vôbec nereagujú, na hádku sa zamerajú všetky oči v triede. Odrazu sme zabudli všetky stratégie na zvládnutie konfliktu a v panike začneme po žiakoch kričať, aby sa ukľudnili. Hodina sa nám vymkne spod kontroly. Uvádzajúci učiteľ nám navrhne, aby sme si po vyučovaní dali stretnutie, na ktorom prebehne rozbor vyučovacej hodiny.

Príklady z praxe Sebauvedomenie má dôležitý význam pre reguláciu správania. Poznať vlastnú minulosť do tej miery, aby sme chápali, ktoré normy sú súčasťou našej výbavy a prečo, vedieť, ktoré tradície máme v sebe ukotvené a v akej miere, môže byť kľúčové pre výber vhodnej reakcie, resp. pre schopnosť následnej sebakorekcie. Ak vieme identifikovať svoje silné aj slabé stránky, uvedomujeme si, akí sme, čo si prajeme, čo a prečo odmietame. Uvedomujeme si dôležitosť hodnôt v svojom živote, aj hranice, cez ktoré sa už preniesť nedokážeme.

„Základom spravodlivosti je dôvera, to znamená stálosť a úprimnosť v slovách i dohodách.“ Marcus Tullius Cicero Kultúra prejavu musí byť vlastná vedúcemu zamestnancovi aj vtedy, keď sa stáva facilitátorom diskusie. Facilitátor diskusieje osoba, ktorá zabezpečuje, aby stretnutie dobre napredovalo podľa programu, aby boli dodržané ciele a diskusia spĺňala svoj účel, snaží sa o to, aby sa všetci účastníci diskusie do nej vhodne zapájali. Facilitátor koriguje diskusiu. 

Vystúpenie pred väčšou skupinou ľudí môže byť strachom číslo jedna medzi riaditeľmi. Niektorí sa ho dokonca obávajú viac ako školskej legislatívy. Psychológovia sa domnievajú, že tento strach môže pochádzať ešte z dávnej minulosti, keď neúspech verejného prejavu sa rovnal možnému vylúčeniu zo skupiny, čo prakticky znamenalo smrť.[1] Avšak prípravou, tréningom a postupným nadobúdaním skúseností môžeme prekonať tento strach a na verejnosti podávať silné vystúpenia.

Každý z nás sa vo svojej práci stretol so žiakom či kolegom, ktorý bol v určitej chvíli zaplavený emóciami a zjavne ich nedokázal udržať na uzde (záchvat zúrivosti, zrútenie sa od bezmocnosti a pod.). Ak sa jednalo o situáciu, v ktorej sme cítili, že by sme sa zachovali úplne rovnako, pociťovali sme sympatiu. Ak bolo podnetom čosi, čo by v nás vyvolalo úplne inú reakciu, ale aj napriek tomu sme človeka dokázali pochopiť, prejavila sa naša empatia.

V príspevku s podtitulom „Ambivalentné pocity žiakov po pandémii“ sme voľne nadviazali na článok „Žiak, rodič, učiteľ v čase pandémie a po nej (1.)“ [Manažment školy v praxi č. 6/2020]. Príchod žiakov, ale aj zamestnancov do škôl môže byť sprevádzaný rôznymi druhmi pocitov. Kľúčovým sa javí AMBIVALENCIA. Ponúkame prehľad vybraných príčin, prejavov a riešení problémového správania žiakov definovaných rovesníckymi mediátormi. Názory boli zozbierané počas tréningových aktivít formou diskusie v skupinách v rokoch 2012 až 2019. Nie sú všeobecne platné, môžu nám však pomôcť vnímať problémy žiakov aj dnes, v čase pandémie. Výslednú podobu článku editovali a doplnili rovesnícke mediátorky CSŠ v Snine Amália Surinčáková a Bianka Ninčáková.

Po náročnom období zatvorenia škôl z dôvodu obáv zo šírenia vírusu sa školy pomaly otvárajú. Niektorým pedagógom priniesla dištančná forma vzdelávania nečakanú revíziu a modernizáciu metód. Pre množstvo žiakov návrat do škôl znamená stres. Existuje veľa dôvodov, prečo tomu tak je. 

Riaditeľ, ktorý dokáže spozorovať učiteľovu, rodičovu, či dokonca svoju frustráciu v priebehu spoločného stretnutia, dokáže omnoho skôr a adekvátnejšie reagovať na vznikajúcu situáciu, čím zároveň predchádza konfliktným situáciám. Harris, Hopkins, Hadfield, Hargraves, and Chapman sa už v roku 2005 vo svojej publikácii domnievali, že najlepší  riaditelia sa skôr budú v najbližšej dekáde posudzovať podľa toho, ako sú schopní zvládať svoje emócie a reagovať na druhých než podľa toho, ako riadia systémy a štruktúry.[1]

PRÍKLADY DOBREJ PRAXE - Prečo sú tímy v niektorých zborovniach nevýkonné a nemotivované? Prečo sa boja na poradách vysloviť názor? Čo môže priniesť zásadnú zmenu v týchto a podobných situáciách?

Rok 2020 bol prelomový. Z dôvodu šírenia pandémie čelíme výzve, ako pokračovať vo vzdelávaní tak, aby obsah bol doručený adresátom čo najzaujímavejšie a najefektívnejšie. V prezenčnom vzdelávaní mnohí dôkladne plánujeme vyučovaciu hodinu. Premyslieť si stratégiu treba aj v prípade dištančnej formy vzdelávania.

Triednické hodiny podľa vyhlášky č. 224/2011 Z. z. už nie sú súčasťou rozvrhu hodín. Je na rozhodnutí riaditeľa školy, podľa akého interného predpisu sa práca triedneho učiteľa bude realizovať. V mnohých školách je zaužívané, že triednické hodiny triedni učitelia s triedami realizujú. Je to priestor, kedy učiteľ môže spoznávať nielen osobnosti žiakov, ale aj ich záujmy, vzťahy a vytvárať tak priestor pre vzájomnú interakciu.

Každý z nás dennodenne prichádza do kontaktu s ľuďmi. Kým niektorí nás len tak míňajú, s inými sme nútení zotrvať v jednom fungujúcom celku. V zborovniach či v triedach, základom priaznivej klímy je spolupráca. Čím rôznorodejšie osobnosti sa v jednom tíme objavia, tým môže byť komplikovanejšie zabezpečiť spoluprácu. Rovnako však platí, že výsledok stojí za to! Ponúkame niekoľko tipov na aktivity, ktoré nám pomôžu posilniť spoluprácu v tímoch.

„Keď som sa pred piatimi rokmi pripravovala na prvý týždeň v škole, priala som si, aby mi niekto premietol, ako vyzerá prvý týždeň v škole. Bolo to náramne vzrušujúce vedieť, že budem mať konečne vlastný tím (rozumej triedu), ktorú som mohla formovať. Tešila som sa, ako si vytvoríme vlastný svet pravidlami, odmenami aj „trestami“, keď pravidlá niekto odmietne nasledovať. Predstavovala som si, ako si to prvý týždeň zábavnou formou všetko spolu pripravíme, dokonale sa spoznáme a po zvyšok roka budeme pracovať ako jedna veľká rodina na našich "akademických" výsledkoch. Musím uznať, že ďalej od pravdy som už ani nemohla byť.“ Spomienky začínajúceho učiteľa