Hranice sú téma, ktorá sa dotýka každodenných rozhodnutí každého z nás aj dlhodobého smerovania inštitúcií. Nastavovanie hraníc v sebe znamená vedieť, kde sa končí naša rola lídra a kde začína potreba starostlivosti o vlastnú energiu a hodnoty. Bez jasných vnútorných hraníc hrozí vyhorenie, chaos v prioritách a oslabovanie autority. Rovnako dôležité sú hranice navonok – voči kolegom, rodičom, zriaďovateľom či digitálnemu svetu, ktorý nepozná pracovný čas. Je dôležité tieto hranice vedome pomenovať, obhájiť si a udržať v praxi. Nastavenie hraníc pre seba znamená aj nastaviť si čas pre seba, ktorý možno stráviť aj s naším časopisom a odbornými článkami, ktoré môžu pomôcť v odbornom raste.
Zdenka Matulová Juríková vysvetľuje, ako sa od roku 2026 mení systém profesijného rozvoja a príplatkov pedagogických a odborných zamestnancov – od zániku transformovaných kreditových príplatkov cez nové možnosti príplatkov za profesijný rozvoj až po digitalizovaný Katalóg programov vzdelávania a nové kategórie zamestnancov. Podstatou je usmerniť riaditeľov škôl, aby tieto zmeny včas premietli do personálneho plánovania, komunikácie so zamestnancami a aktualizácie evidencií tak, aby zachovali stabilitu odmeňovania a kvalitu odborného rastu.
Ingrid Konečná Veverková vysvetľuje, za akých podmienok a v akej výške sú školy a školské zariadenia povinné alebo oprávnené poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu, vrátane spôsobu financovania, preukazovania oprávnených výdavkov a praktických odporúčaní pre interné postupy. Odpovedá aj na najčastejšie otázky z praxe k tejto téme.
Michal Pankevič sa venuje personálnemu plánovaniu v regionálnom školstve na obdobie nového školského roka – od analýzy počtu žiakov, tvorby tried a úväzkov pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov až po rozhodovanie o organizačných zmenách a nadbytočnosti.
Michal Dzurenko vysvetľuje, ako sa školy môžu pripraviť na kontrolu z inšpekcie práce a od hasičov – aké dokumenty, záznamy a procesy musia mať v poriadku, a na čo sa kontrolné orgány najčastejšie zameriavajú. Zároveň ponúka praktické zoznamy podkladov pre zamestnávateľa aj prevádzku a upozorňuje na najčastejšie pochybenia škôl.
Elena Zenkovich vysvetľuje, ako sa podľa stratégie „Vzdelané Slovensko 2035“, Plánu zodpovedného využívania AI a dodatkov k Štátnemu vzdelávaciemu programu systematicky zavádza AI gramotnosť do základného vzdelávania ako prierezová, nadpredmetová kompetencia žiakov.
Jozef Mikula sa zaoberá povinnosťami zamestnávateľa v školských jedálňach pri ochrane zdravia zamestnancov a žiakov počas vysokých teplôt, najmä z hľadiska legislatívy, odporúčaní ÚVZ SR a tried práce (napr. kuchárky) v podmienkach záťaže teplom.
Naďa Bizová sa venuje špecifikám poruchy sluchu u žiakov, rozdielom medzi nedoslýchavými a nepočujúcimi a tomu, ako porucha sluchu ovplyvňuje ich vzdelávanie, komunikáciu a sociálne interakcie v bežnej škole. Zároveň ponúka konkrétne odporúčania pre učiteľov a školy s cieľom posilniť participáciu a sociálne vzťahy týchto žiakov.
Adam Bielesz zachytáva životnú dráhu Miloša Cambela – učiteľa, regionálneho politika a veliteľa Vysokoškolského strážneho oddielu – ako príklad toho, ako osobný osud odrážal politické a spoločenské premeny Slovenska od medzivojnového obdobia cez Slovenský štát až po Slovenské národné povstanie a povojnové roky.
Nezabúdajme však, že hranice nie sú múrmi, ale rámcami, ktoré vytvárajú bezpečný priestor pre spoluprácu. Keď škola komunikuje jasné očakávania a limity, buduje kultúru rešpektu a zodpovednosti. Zdravé hranice dávajú ľuďom odvahu povedať nie bez pocitu viny a sústrediť sa na to, čo je podstatné. Obhájme si svoje hranice a nechajme si aj chvíľku pre seba.
/redakcia/