AI gramotnosť v právnom rámci vzdelávania

Vydáno: 16 minút čítania

IMPLEMENTÁCIA UMELEJ INTELIGENCIE DO ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA

Článok poskytuje prehľad zavádzania umelej inteligencie do vzdelávacieho procesu na základných školách. Zameriava sa na AI gramotnosť ako súčasť reformy „Vzdelané Slovensko 2035“, Plánu zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní a zmien Štátneho vzdelávacieho programu, na základe ktorých sa AI gramotnosť od školského roka 2026/2027 stane súčasťou základného vzdelávania ako prierezová téma. AI gramotnosť má nadpredmetový charakter a prepája sa s mediálnou výchovou, osobnostným a sociálnym rozvojom či výchovou k ľudským právam.

Jednou z kľúčových oblastí reformy „Vzdelané Slovensko 2035“[1] je digitalizácia školstva a zavádzanie umelej inteligencie do vzdelávacieho procesu. Technologický pokrok výrazne mení spôsob života. Rýchly rozvoj umelej inteligencie a digitálnych technológií má aj významný vplyv na spoločnosť a trh práce, čo vytvára tlak na modernizáciu vzdelávacieho systému a zavádzanie nových pedagogických prístupov. Dokument zdôrazňuje, že vzdelávanie sa musí stať základom dlhodobej prosperity obyvateľstva a nástrojom pre posilňovanie odolnosti Slovenskej republiky voči ekonomickým krízam.

Cieľom stratégie je vytvoriť moderné vzdelávanie pre všetkých, ktoré pripravuje jednotlivcov na život aj prácu, zabezpečuje aj rovnosť príležitostí a podporuje rozvoj potenciálu každého učiaceho sa. Dôležitou súčasťou reformy je budovanie kompetentných, motivovaných a rešpektovaných profesionálov v oblasti vzdelávania. Zabezpečenie strategického riadenia a efektívneho financovania výchovno-vzdelávacieho ekosystému s dobrým horizontálnym a vertikálnym prepojením medzi aktérmi, ktoré umožní dosahovanie stanovených cieľov.

V tomto kontexte sa umelá inteligencia stáva jedným z kľúčových nástrojov transformácie vzdelávania. Mení tradičný prístup k vyučovaniu, rozširuje možnosti individualizácie učenia a otvára priestor pre vznik nových foriem pedagogickej podpory, hodnotenia a rozvoja digitálnych kompetencií.

 

Definície

Pojem umelá inteligencia (angl. Аrtificial Intelligence – AI) sa javí ako mnohorozmerný a zložitý. Možno vyčleniť jeho základné charakteristiky – schopnosť myslieť a konať podobne ako človek a prijímať racionálne rozhodnutia. Umelá inteligencia je schopná učiť sa, riešiť nové úlohy v neustále sa meniacom prostredí a adaptovať sa na základe priebežného zberu a analýzy údajov. V tomto zmysle možno hovoriť o modeli ideál­nej inteligencie.

Legislatívne definície obsahujú technické formulácie. Komplexným právnym dokumentom je nariadenie (EÚ) 2024/1689 o umelej inteligencii, ktoré stanovuje harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (Akt o umelej inteligencii). Systém umelej inteligencie definuje v čl. 3 ods. 1: „je strojový systém, ktorý je dizajnovaný na prevádzku s rôznymi úrovňami autonómnosti, ktorý môže po nasadení prejavovať adaptabilitu a ktorý pre explicitné alebo implicitné ciele odvodzuje zo vstupov, ktoré dostáva, spôsob generovania výstupov, ako sú predpovede, obsah, odporúčania alebo rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie“.[2]

Podľa metodického materiálu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR umelá inteligencia „je ľuďmi vytvorený systém (obvykle softvérový nástroj) schopný vykonávať inteligentné úlohy tak, že analyzuje svoje prostredie a pomocou akcií a s istým stupňom autonómie dosahuje špecifické ciele“.[3]

Osobitnú oblasť predstavuje umelá inteligencia vo vzdelávaní (Artificial Intelligence in Education – AIED). Je definovaná ako interdisciplinárna oblasť výskumu a aplikácie zameraná na navrhovanie systémov podporujúcich učenie, vyučovanie a hodnotenie prostredníctvom učebných algoritmov, analýzy údajov a prediktívnych modelov. Cieľom AIED je vytvárať inteligentné vzdelávacie prostredia schopné prispôsobovať obsah a formy učenia individuálnym potrebám žiaka (Juszczyk, 2026).

Čoraz väčší význam preto nadobúda gramotnosť v oblasti umelej inteligencie (AI gramotnosť). Zahŕňa porozumenie tomu, ako umelá inteligencia funguje aj schopnosť ju zodpovedne využívať. Pojem AI gramotnosť vychádza zo širšieho chápania digitálnej gramotnosti. Digitálna gramotnosť zahŕňa schopnosť sebavedome, kriticky a zodpovedne využívať digitálne technológie vo vzdelávaní, práci a pri účasti na verejnom živote.[4]

Pojem gramotnosti v oblasti umelej inteligencie je zakotvený aj v Akte o umelej inteligencii. Podľa čl. 3 ods. 56 sú zručnosti, vedomosti a pochopenie, ktoré poskytovateľom, nasadzujúcim subjektom a dotknutým osobám umožňujú s ohľadom na ich príslušné práva a povinnosti v kontexte tohto nariadenia informovane nasadzovať systémy AI, ako aj získať povedomie o príležitostiach a rizikách AI a o prípadnej ujme, ktorú môže spôsobiť.

Európska komisia v spolupráci s OECD v dokumente Empowering Learners for the Age of AI (2025) vymedzuje 4 základné oblasti AI gramotnosti: interakciu s AI, tvorbu s AI, riadenie AI a návrh AI. Tie zahŕňajú schopnosť rozpoznať a pochopiť fungovanie AI systémov, efektívne využívať AI nástroje, rozhodovať o ich vhodnom použití a porozumieť princípom fungovania AI vrátane úlohy dát a algoritmov (Moravčík, 2025).

 

Plán zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní

V rámci reformy „Vzdelané Slovensko 2035“ sa zavádza implementácia AI gramotnosti do základného vzdelávania. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vo svojom Pláne zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní na Slovensku 2025 – 2027 [5], ktorý reaguje na rozvoj umelej inteligencie a digitálnu transformáciu spoločnosti, vychádza zo štyroch základných princípov:

  1. Dostupnosť. Každý žiak má právo na dostupné vzdelanie o technológiách a s technológiami, ktoré ovplyvňujú jeho život.
  2. Rovnosť. AI nesmie prehlbovať existujúce rozdiely v digitálnych zručnostiach, ale pomáha ich znižovať a prekonať.
  3. Kvalita. Vzdelávací systém bude uprednostňovať preverené, pedagogicky hodnotné a efektívne riešenia a systematicky podporovať školy a učiteľov pri ich zavádzaní.
  4. Bezpečnosť. AI nástroje musia byť nasadené v bezpečnom prostredí, rešpektovať práva a chrániť dáta žiakov, študentov a zamestnancov školstva, a podporovať ich autonómiu.

Plán je rozdelený do iniciatív, ktoré sa navzájom dopĺňajú a nadväzujú na existujúce stratégie digitalizácie a kurikulárnu reformu na základných školách: AI v škole, AI pre všetkých, podpora učiteľov, učenie na mieru, lepšie riadenie vzdelávania, AI inovácie.

 

Niektoré z iniciatív

 

AI v škole

Cieľom iniciatívy je pripraviť žiakov na život v spoločnosti, v ktorej bude AI všadeprítomná, predovšetkým cez koncepčné a systematické vzdelávanie na školách. V rámci iniciatívy sú definované opatrenia:

  • AI kurikulum – doplnenie štátnych vzdelávacích programov pre školy o oblasť AI. Základnou zásadou je vyučovať o AI primerane veku žiakov už od nižších ročníkov základnej školy s dôrazom na praktické využitie, bezpečnosť a porozumenie fungovaniu technológií.

–   Na základných školách sa AI začlení do oblasti Matematika a Informatika, pričom digitálna gramotnosť sa rozšíri na „AI a digitálnu gramotnosť“ aj v ďalších predmetoch, ako sú etická výchova, občianska náuka, prírodné vedy, jazyky, umenie a kultúra.

–   Príklad: porovnanie vlastného textu s textom vytvoreným AI a hodnotenie gramatiky, štýlu v rámci predmetu Jazyk a literatúra, diskusia o otázkach zodpovednosti, etiky a vplyvu AI na spoločnosť – Občianska náuka, práca s dátami a pochopenie, ako modely robia chyby – Matematika.

  • Učebné materiály – príprava a aktualizácia digitálnych učebných materiálov a pomôcok na vyučovanie AI. Súčasťou opatrenia je vytvorenie databázy domácich edukačných zdrojov vrátane materiálov vzniknutých v školách, výskumných projektoch a občianskych iniciatívach. Zároveň prebieha lokalizácia a pedagogická adaptácia overených zahraničných učebných materiálov do slovenského jazyka a kontextu.

–   Zabezpečenie dostupnosti digitálnych učebných materiálov a podpora rozvoja zručností pri práci s AI nástrojmi.

–   Využitie existujúcich zdrojov a vytvorenie centrálneho informačného bodu ai.iedu.sk. Štruktúra webstránky: úvod (základné informácie), školy a učitelia (usmernenia, metodické materiály), rodičia a deti (praktické rady), výskum a inovácie (informácie o projektoch), nástroje (databáza).[6]

  • Metodické a podporné usmernenia – príprava manuálov na základe dobrej praxe zo zahraničia zameraných na ochranu súkromia, kritické myslenie a etické aspekty využívania AI. Učitelia majú byť sprievodcami pri zodpovednom využívaní AI a školy musia garantovať, že používané nástroje sú nielen efektívne, ale aj dôveryhodné, transparentné a v súlade s platnými právnymi predpismi. Súčasťou usmernení sú dokumenty pre rôzne cieľové skupiny ako sú pedagógovia, riaditelia, žiaci a rodičia:

–   Usmernenia pre využívanie AI na základných a stredných školách.[7]

–   Rámec AI kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov.[8]

–   Etické usmernenia pre pedagógov týkajúce sa používania AI a údajov vo výučbe a vzdelávaní.[9]

–   Usmernenia pre pedagógov týkajúce sa boja proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti.[10]

  • Školenia a podpora škôl – široká ponuka školení a udržateľnosť pozície školského digitálneho koordinátora. Novelizácia zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch zavádza osobitné predpoklady na výkon činnosti školského digitálneho koordinátora ako novej kategórie pedagogického zamestnanca a zároveň podporuje dostupné vzdelávanie zamestnancov škôl v oblasti AI a digitálnych zručností (Matulová, 2025).

–   Školský digitálny koordinátor prepája technologickú, pedagogickú a organizačnú dimenziu zmeny. Jeho hlavnou úlohou je v spolupráci s vedením školy plánovať a koordinovať digitálnu transformáciu školy a poskytovať systematickú podporu učiteľom pri integrácii digitálnych nástrojov do výučby.

–   Modulárne vzdelávanie učiteľov v oblasti AI sa realizuje v rámci programov NIVAM (Národný inštitút vzdelávania a mládeže), ktoré sú súčasťou systému inovačného a profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov.[11]

  • Príprava budúcich učiteľov – podpora štúdia informatiky a rozvoja digitálnych a AI zručností na fakultách pripravujúcich učiteľov. Je nevyhnutné vytvárať flexibilné a rýchlo dostupné možnosti doplnenia kvalifikácie a systémovo podporovať nové študijné programy v oblasti informatiky a AI.

–   Na základe memoranda medzi Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a Asociáciou pre prípravu a vzdelávanie učiteľov bol v roku 2025 spustený program rozširujúceho štúdia, ktorý umožňuje zrýchlené doplnenie kvalifikácie v nedostatkových predmetoch vrátane informatiky.

 

AI pre všetkých

Cieľom iniciatívy je zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitným nástrojom umelej inteligencie pre všetkých žiakov bez ohľadu na sociálne zázemie alebo lokalitu školy. Kým niektorí žiaci majú doma prístup k digitálnym technológiám, rodičovskú podporu a stimulujúce prostredie, iní sú odkázaní len na zdroje poskytované školou. Podpora škôl a odstraňovanie vnímaných aj reálnych bariér môžu túto situáciu zlepšiť. Súčasťou podpory je rozvoj technickej infraštruktúry prostredníctvom projektov DigiEDU a edIT, ktoré majú zabezpečiť podmienky na zavádzanie AI nástrojov do vzdelávania.

 

Podpora učiteľov, učenie na mieru

Automatizácia rutinných činností a využívanie AI nástrojov pri hodnotení, plánovaní výučby či monitorovaní študijného pokroku môžu znížiť administratívnu záťaž učiteľov a vytvoriť priestor pre kvalitnejšiu pedagogickú prácu a individuálny prístup k žiakom. AI ponúka možnosť individualizovať proces učenia, pretože umožňuje prispôsobiť vzdelávacie materiály a metódy potrebám, schopnostiam a preferenciám každého žiaka a študenta, identifikovať ich silné stránky a oblasti, ktoré vyžadujú pozornosť, a zároveň poskytovať okamžitú spätnú väzbu.

Predpokladá sa postupné zavádzanie AI do oblasti vzdelávania podľa harmonogramu na obdobie rokov 2025 až 2027.

  • v roku 2026 sa realizuje fáza „AI vo výučbe“, v rámci ktorej školy začnú vyučovať o AI a získajú potrebné učebné materiály,
  • v roku 2027 prebieha fáza „rozvoja“. Overené AI nástroje a vzdelávacie zdroje sa postupne implementujú do praxe.
 

Dodatky k Štátnemu vzdelávaciemu programu

V rámci týchto zmien ministerstvo školstva schválilo dodatky k Štátnemu vzdelávaciemu programu, na základe ktorých sa od marca 2026 umelá inteligencia stáva súčasťou výučby na základných školách. Žiaci sa ju začnú učiť od školského roka 2026/2027 ako prierezovú gramotnosť v rámci rôznych predmetov. Týmto krokom sa zároveň napĺňa kľúčová časť Plánu zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní.

  • Dodatkom č. 17 k Štátnemu vzdelávaciemu programu pre primárne vzdelávanie (2015) a Štátnemu vzdelávacieho programu pre nižšie stredné vzdelávanie (2015) sa dopĺňajú v kapitole 4.2 Prierezové témy o AI gramotnosť.[12]
  • Dodatkom č. 4 k Štátnemu vzdelávaciemu programu pre základné vzdelávanie (2023) sa dopĺňa Príloha Vymedzenie gramotnosti a ich gradačná postupnosť o AI gramotnosť.[13]

AI gramotnosť má nadpredmetový charakter a prepája sa s prierezovými témami, ako sú mediálna výchova, osobnostný a sociál­ny rozvoj či výchova k ľudským právam. AI gramotnosť zároveň vedie žiakov k tomu, aby využívali AI ako partnera na podporu vlastného učenia a sebarozvoja, pričom si uvedomujú, že nenahrádza ich vlastné myslenie, tvorivosť, osobnú zodpovednosť ani medziľudské vzťahy (Dodatok č. 17).

AI gramotnosť zahŕňa komponenty (Dodatok č. 4): Princípy fungovania AI, Tvorba a spolupráca s AI, Kritické myslenie, Zodpovednosť a bezpečnosť a Identita a digitálna rovnováha.

 

Cykly vzdelávania

Vzdelávanie v oblasti AI na základnej škole je rozdelené do troch vekových cyklov. Vzdelávacie ciele pre každý cyklus sú stanovené tak, aby žiak na konci príslušného obdobia vedel, s ohľadom na svoj vek, využívať umelú inteligenciu a rozumieť jej základným princípom (Dodatok č. 4).

V prvom cykle – na konci 3. ročníka budú žiaci schopní:

  • rozpoznávať technológie využívajúce AI v bežnom živote,
  • pochopiť, že stroje sa učia z dát,
  • formulovať jednoduché zadania pre AI chatbota pod dohľadom učiteľa,
  • nepripisovať AI ľudské vlastnosti,
  • oceňovať hodnotu skutočného sveta a medziľudských vzťahov, ktoré AI nedokáže nahradiť.

V druhom cykle – na konci 5. ročníka budú žiaci schopní:

  • porozumieť tomu, že kvalita dát ovplyvňuje kvalitu výstupov AI,
  • využívať generatívnu AI pod vedením učiteľa ako pomocníka pri učení,
  • overovať si informácie z iných zdrojov,
  • budovať zdravú digitálnu rovnováhu,
  • chrániť svoje súkromie a vnímať etické i sociálne dopady AI na jednotlivca a spoločnosť.

V treťom cykle – na konci 9. ročníka budú žiaci schopní:

  • princípom fungovania veľkých jazykových modelov, AI asistentov a agentov,
  • samostatne vyberať vhodné AI nástroje podľa charakteru úlohy,
  • cielene využívať AI na vlastný rozvoj, uvedomujúc si riziko ilúzie učenia,
  • kriticky hodnotiť výstupy,
  • rozpoznávať manipulácie a dezinformácie,
  • transparentne priznávať mieru využitia AI,
  • systematicky uplatňovať zásady ochrany súkromia,
  • analyzovať vplyv AI na jednotlivca, spoločnosť a životné prostredie,
  • uplatňovať zásady digitálneho well-beingu a uprednostňovať rozvíjanie medziľudských vzťahov pred technológiami.

Stanovujú sa očakávané spôsobilosti v gradačnej postupnosti podľa obsahu jednotlivých komponentov v rámci cyklov. Napríklad v rámci komponentu 3. Kritické myslenie sa u žiakov rozvíjajú v troch cykloch:

Pravdepodobnostná povaha AI

  1. Uvedomenie si, že AI nie je neomylná a jej odpovede môžu byť nesprávne.
  2. Pochopenie, že AI generuje výstupy na základe pravdepodobnosti, nie skutočného porozumenia.
  3. Vysvetlenie, že veľké jazykové modely generujú (LLM) odpovede tak, že na základe toho, čo sa naučili z veľkého množstva dát, predpovedajú, aké slovo (token) by malo nasledovať.

Overovanie výstupov AI

  1. Kladenie otázok typu „Je to naozaj tak?“, „Ako vieš, že...?“, „Môžeme tomu veriť?“, „Kde si to môžeme overiť?“ s cieľom rozvíjať opatrnosť pri prijímaní informácií.
  2. Overovanie faktických informácií z AI pomocou krížovej kontroly s dôveryhodnými zdrojmi.
  3. Identifikovanie rôznych typov chýb a skreslení vo výstupoch AI (napr. halucinácie, stereotypy, etická predpojatosť alebo nadmerná snaha AI vyhovieť používateľovi). Kriticky vyhodnocovať autoritatívny a presvedčivý jazyk AI a nenechať sa ním ovplyvniť.

Zavádzanie AI do vzdelávania so sebou prináša zásadné zmeny v obsahu, ako aj v metódach výučby. AI gramotnosť sa stáva súčasťou kľúčových kompetencií žiakov. Rozvíjajú sa pritom nielen technické zručnosti, ale aj schopnosť efektívne pracovať s informáciami. Dôležitou súčasťou by sa malo stať právne povedomie, etické myslenie a schopnosť posudzovať riziká, vrátane tých psychologického charakteru, ako sú vplyv na medziľudské vzťahy, komunikáciu a sociálne interakcie.

Práve kritické myslenie nadobúda v kontexte umelej inteligencie osobitný význam. Výsledky práce AI sú založené na pravdepodobnostnom spracovaní údajov a textov, a nie na skutočnom porozumení alebo vlastnom úsudku. AI môže ponúknuť množstvo riešení, no len človek je schopný na základe vlastných vedomostí, skúseností a systému hodnôt posúdiť, ktoré z nich je vhodné, správne alebo eticky prijateľné.

Každý výsledok AI by sa mal vnímať ako podnet na zamyslenie a diskusiu, a nie ako automatický návod. Overovanie informácií, pochybnosti, porovnávanie zdrojov a analytické myslenie sú nevyhnutnou podmienkou. V tomto kontexte môžu pomôcť aj Sokratove otázky (Sokratovská metóda): „Čo to znamená?“, „Z čoho to vyplýva?“ a „Aké dôsledky to môže mať?“ Kritické myslenie tak predstavuje schopnosť zachovať si nezávislý úsudok v prostredí, kde sa hranica medzi informáciami a vedomosťami stáva čoraz menej jasnou.

LITERATÚRA:

  1. JUSZCZYK, Stanisław. Umelá inteligencia v školskom vzdelávaní [online]. 2026. Dostupné na: .
  2. MATULOVÁ, Zdenka. Pedagogický a odborný zamestnanec. [online]. 2025. Dostupné na: .
  3. MORAVČÍK, Miloš. AI gramotnosť pre školy: Nový rámec EÚ a OECD. [online]. 2025. Dostupné na: .
  4. MŠVVaM SR. Vzdelané Slovensko 2035 – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania [online]. 2025. Dostupné na: .
  5. MŠVVaM SR. Plán zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní na Slovensku 2025 – 2027 [online]. 2025. Dostupné na: .
  6. MŠVVaM SR. Platforma Umelá inteligencia vo vzdelávaní. Dostupné na: < https://ai.iedu.sk/>.

[1]   MŠVVaM SR. Vzdelané Slovensko 2035 – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania [online]. 2025. Dostupné na: .

[2]   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024 [online]. Dostupné na: .

[3]   MIRRI SR. Manuál pre využívanie umelej inteligencie v akademickom prostredí. [online]. 2024. Dostupné na: .

[4]   MŠVVaM SR. Vymedzenie gramotnosti a ich gradačná postupnosť (Príloha č.1). Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie. [online]. 2025. Dostupné na: .

[5]   MŠVVaM SR. Plán zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní na Slovensku 2025 – 2027 [online]. 2025. Dostupné na: .

[6]   MŠVVaM SR. Platforma Umelá inteligencia vo vzdelávaní. Dostupné na: < https://ai.iedu.sk/>.

[7]   MŠVVaM SR. Usmernenie pre využívanie umelej inteligencie na základných a stredných školách (pre žiakov). [online]. 2025. Dostupné na: , .

[8]   MŠVVaM SR. Rámec AI kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov. [online]. 2026. Dostupné na: .

[9]   Európska komisia. Usmernenia týkajúce sa etického používania umelej inteligencie a údajov pri výučbe a vzdelávaní [online]. Dostupné na: < https://education.ec.europa.eu/sk/focus-topics/digital-education/actions/plan/ethical-guidelines-for-educators-on-using-artificial-intelligence>.

[10] Európska komisia. Usmernenia pre pedagógov týkajúce sa boja proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti [online]. Dostupné na: .

[11] NIVAM. Digitálna a AI gramotnosť v kontexte zmien v základnom vzdelávaní. Dostupné na: .

[12] MŠVVaM SR. Dodatok č. 17 k Štátnemu vzdelávaciemu programu [online]. 2025. Dostupné na: .

[13] MŠVVaM SR. Dodatok č. 4 k Štátnemu vzdelávaciemu programu [online]. 2025. Dostupné na: .