Profesijný rozvoj a príplatok za profesijný rozvoj od 1. 9. 2026

Zánik transformovaných kreditových príplatkov k 31. augustu 2026

V súčasnom systéme odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov prebieha kľúčové prechodné obdobie, ktoré má priamy a zásadný vplyv na stabilitu funkčných platov veľkej časti zamestnancov v školstve. Jadrom tejto zmeny je proces postupného vyraďovania príplatkov získaných podľa starších predpisov, čo si od vedenia škôl vyžaduje systémový prístup a včasnú personálnu diagnostiku. Z hľadiska manažmentu ľudských zdrojov je v tomto období prvoradou úlohou identifikovať všetkých zamestnancov, ktorým je vyplácaný tzv. „kreditový“ príplatok.

Podľa prechodných ustanovení platnej legislatívy sa kreditový príplatok, ktorý bol zamestnancovi priznaný podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, v súčasnosti považuje za príplatok za profesijný rozvoj. Táto zákonná fikcia umožnila plynulý prechod medzi dvoma systémami vzdelávania, avšak pre vedenie školy predstavuje povinnosť viesť presnú evidenciu o tom, ktoré zložky platu zamestnancov spadajú pod tento špecifický režim, aby bolo možné predísť budúcim právnym a ekonomickým komplikáciám.

Nemenej dôležitým aspektom personálneho riadenia je v tejto súvislosti nevyhnutnosť striktne rešpektovať konečný termín vyplácania týchto finančných náležitostí, ktorý je zákonom č. 553/2003 Z. z. nekompromisne stanovený na 31. august 2026. Je dôležité brať na vedomie, že tento termín predstavuje absolútnu hranicu, po ktorej už nie je možné transformovaný kreditový príplatok ďalej poskytovať, a to bez ohľadu na to, v akej výške bol pôvodne priznaný. Pre riaditeľov škôl z toho vyplýva povinnosť vnímať tento dátum ako kritický míľnik, ku ktorému sa viaže zánik významnej časti mzdových nárokov pedagogických a odborných zamestnancov. Včasné uvedomenie si tohto limitu je kľúčové pre efektívnu komunikáciu so zamestnancami, ktorým je potrebné vysvetliť dočasnosť tohto príspevku a motivovať ich k hľadaniu nových foriem profesijného rozvoja, ktoré by tento výpadok v príjmoch eliminovali.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa vedenie školy musí s dostatočným predstihom pripraviť na komplexnú administratívnu zmenu, ktorá nastane bezprostredne po uplynutí tohto termínu. Keďže po 31. auguste 2026 nárok na tento typ príplatku zaniká priamo zo zákona, nevzniká zamestnávateľovi žiadny priestor na úvahu o jeho ďalšom ponechaní v štruktúre platu. Táto legislatívna automatika si nevyhnutne vyžiada precíznu úpravu platových dekrétov pedagogických a odborných zamestnancov k 1. septembru 2026.

Z hľadiska administratívnej správnosti a právnej istoty je preto žiaduce už v predstihu vykonať personálny audit a kvantifikovať finančné dopady na jednotlivých zamestnancov, aby proces vydávania nových oznámení o výške a zložení funkčného platu prebehol v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov. Pripravenosť na túto zmenu zahŕňa nielen technickú úpravu platových náležitostí, ale aj strategické plánovanie v rámci plánu profesijného rozvoja, ktorý by mal dotknutým osobám otvoriť cestu k získaniu nových osvedčení a následne k uplatneniu nárokov na nové formy príplatkov za profesijný rozvoj.

Aktuálne legislatívne možnosti príplatkov za profesijný rozvoj

Vzhľadom na blížiaci sa kritický termín 31. augusta 2026, kedy v zmysle prechodných ustanovení zaniká vyplácanie transformovaných kreditových príplatkov, sa do popredia záujmu vedenia škôl dostáva efektívne využívanie súčasného systému príplatkov za profesijný rozvoj upraveného v § 14e zákona č. 553/2003 Z. z.

Tento mechanizmus predstavuje pre pedagogických a odborných zamestnancov primárny nástroj na zachovanie, prípadne zvýšenie ich platových náležitostí prostredníctvom cieľavedomého prehlbovania odborných kompetencií. Základným predpokladom pre uplatnenie akýchkoľvek nárokov v tomto systéme je úspešné absolvovanie uznávaných foriem vzdelávania, ktoré sú striktne definované v nadväznosti na potreby školy a individuálny rozvoj zamestnanca.

Inovačné a špecializačné vzdelávanie

Medzi najčastejšie využívané formy profesijného rozvoja patrí inovačné vzdelávanie, ktoré je zamerané na prehĺbenie a inováciu kompetencií v príslušnej kategórii alebo podkategórii zamestnanca. Legislatíva v tomto smere jasne ustanovuje, že za každých 50 hodín úspešne ukončeného inovačného vzdelávania, ktoré je realizované ako jednoduchý program, vzniká zamestnancovi nárok na príplatok vo výške 3 % z jeho platovej tarify. Pre manažment školy je v tejto súvislosti dôležité sledovať, či je takéto vzdelávanie v súlade s potrebami školy a či bolo riadne zapracované do plánu profesijného rozvoja.

Ďalšiu významnú kategóriu predstavuje špecializačné vzdelávanie, ktorého primárnym cieľom je nadobudnutie profesijných kompetencií nevyhnutných na výkon špecializovaných činností v konkrétnych kariérových pozíciách. Zamestnancovi, ktorý úspešne absolvuje toto vzdelávanie napríklad pre výkon funkcie triedneho učiteľa, uvádzajúceho zamestnanca, supervízora alebo iných zákonom definovaných pozícií, patrí príplatok za profesijný rozvoj vo výške 3 % z jeho platovej tarify. Vedenie školy musí pri schvaľovaní tohto typu vzdelávania dbať na to, aby korešpondovalo s vopred určenou štruktúrou kariérových pozícií a rozsahom zodpovednosti v konkrétnom školskom zariadení.

Rozširujúce štúdium a štátna jazyková skúška

Pre zamestnancov orientovaných na výraznejšie rozšírenie svojej odbornej kvalifikácie sú určené formy rozvoja s vyššou mierou finančnej bonifikácie, konkrétne rozširujúce štúdium a štátna jazyková skúška.

Úspešné absolvovanie rozširujúceho štúdia, s výnimkou špecifických prípadov špeciálnej pedagogiky u zamestnancov škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zakladá nárok na príplatok vo výške 12 % z platovej tarify. Rovnakú sumu príplatku, teda 12 %, je možné získať aj za úspešné vykonanie štátnej jazykovej skúšky v súlade s príslušnými predpismi. Tieto možnosti predstavujú vysoko efektívny spôsob, ako eliminovať potenciálny prepad vo funkčnom plate po roku 2026, avšak vyžadujú systematické plánovanie zo strany zamestnanca aj riaditeľa školy.

Limity príplatkov a časové obmedzenia

Pri aplikácii týchto nástrojov v praxi je nevyhnutné striktne dodržiavať stanovené legislatívne limity, ktoré ohraničujú celkový rozsah priznaných príplatkov. Zákon č. 553/2003 Z. z. jasne limituje maximálnu sumu všetkých nových príplatkov za profesijný rozvoj na 12 % z platovej tarify zamestnanca, do ktorej je zaradený. Z hľadiska časového manažmentu profesijného rastu je pre vedenie školy kľúčové vnímať skutočnosť, že tieto príplatky sa priznávajú na dobu siedmich rokov. Po uplynutí tohto cyklu je zamestnávateľ povinný príplatok odobrať alebo ho znížiť, čo má motivovať pedagogických a odborných zamestnancov k nepretržitému rozvoju ich kompetencií počas celej kariéry.

Z procesného hľadiska musí riaditeľ školy klásť mimoriadny dôraz na informovanie zamestnancov o ich povinnostiach v oblasti uplatňovania nároku na príplatok. Je nevyhnutné opakovane upozorňovať na fakt, že priznanie príplatku za profesijný rozvoj nie je automatickým následkom predloženia osvedčenia o vzdelaní.

Zamestnávateľ je oprávnený a povinný priznať príplatok až od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom zamestnanec o priznanie príplatku písomne požiadal. Akékoľvek oneskorenie pri podaní žiadosti spôsobuje, že síce sa neskracuje doba vyplácania – 7 rokov, ale oneskoruje sa začiatok vyplácania príplatku, čomu by sa malo predchádzať metodickým vedením a včasnou komunikáciou zo strany vedenia školy.

Celý tento systém je navyše vylúčený pre začínajúcich pedagogických a odborných zamestnancov, ktorým príplatok za profesijný rozvoj podľa zákona nepatrí. Správne nastavenie týchto procesov v období do konca augusta 2026 je kľúčom k udržaniu sociálnej a ekonomickej stability zamestnancov v školstve.

Procesné inovácie a zvýšenie flexibility riadenia od 1. januára 2026

Nadobudnutie účinnosti kľúčových ustanovení novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch k 1. januáru 2026 prináša vedeniu škôl a školských zariadení nové kompetenčné nástroje, ktoré majú za cieľ zefektívniť proces profesijného rastu a posilniť autonómiu riadenia ľudských zdrojov.

Tieto zmeny sa dotýkajú najmä strategického plánovania vzdelávania, skrátenia kariérneho postupu zamestnancov a zavedenia nových foriem rozvoja kompetencií, ktoré doteraz neboli legislatívne ukotvené. Pre riaditeľov škôl je v tomto období prioritné osvojiť si nové pravidlá schvaľovacieho procesu dokumentácie a pripraviť sa na príchod novej kategórie zamestnancov, ktorí budú vyžadovať špecifické odborné vedenie.

Fikcia schválenia plánu profesijného rozvoja

V oblasti strategického riadenia školy predstavuje nový prvok zavedenie inštitútu tzv. fikcie schválenia Plánu profesijného rozvoja. Podľa upraveného znenia § 40 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. dochádza k zásadnému posunu v komunikácii so zriaďovateľom. Ak zriaďovateľ nezašle škole písomné vyjadrenie k predloženému plánu v lehote do 30 dní od jeho doručenia, plán sa zo zákona považuje za schválený.

Pre manažment školy to znamená elimináciu administratívnych prieťahov, ktoré v minulosti často bránili včasnému začatiu naplánovaných vzdelávacích aktivít. Riaditeľ tak získava vyššiu mieru istoty pri realizácii rozvojových priorít školy a môže operatívnejšie reagovať na aktuálne potreby pedagogického zboru bez toho, aby bol blokovaný nečinnosťou orgánov obce či samosprávneho kraja.

Mentorstvo a výmena dobrej praxe

Významnou inováciou v štruktúre profesijného rozvoja je uznanie prijímania mentorstva a výmeny dobrej praxe ako oficiálnych foriem profesijného rozvoja podľa § 40 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. Toto legislatívne potvrdenie neformálnych vzdelávacích procesov umožňuje vedeniu školy systémovo začleňovať zdieľanie skúseností medzi kolegami do oficiálneho plánu rozvoja kompetencií.

Vedenie školy by malo v rámci tohto ustanovenia identifikovať skúsených zamestnancov schopných poskytovať mentorstvo a vytvoriť im v rozvrhu práce podmienky na túto činnosť, čím sa podporí prirodzený prenos expertných vedomostí v kolektíve.

Skrátenie lehôt na atestácie

Od 1. januára 2026 sa zároveň výrazne menia podmienky pre kariérny rast prostredníctvom skrátenia lehôt na vykonanie atestácií, čo má slúžiť ako motivačný faktor pre udržanie mladých a ambicióznych talentov v systéme. Pedagogický a odborný zamestnanec môže po novom vykonať prvú atestáciu už po dvoch rokoch (pôvodne päť) od zaradenia do kariérového stupňa samostatný zamestnanec. Následne je možné pristúpiť k druhej atestácii už po troch rokoch (pôvodne päť) od získania prvej atestácie.

Pre manažment školy táto zmena znamená potrebu intenzívnejšej metodickej podpory zamestnancov v skorších fázach ich kariéry. Skrátenie lehôt si vyžaduje, aby riaditeľ v spolupráci s uvádzajúcimi zamestnancami včas identifikoval potenciálnych kandidátov na atestáciu a usmernil ich pri tvorbe atestačného portfólia tak, aby splnili náročné profesijné štandardy v kratšom časovom horizonte.

Kategória „pedagogický zamestnanec kandidát“

Ďalším kľúčovým prvkom účinným od januára 2026 je zavedenie novej kategórie „pedagogický zamestnanec kandidát“ podľa § 19 písm. k) zákona č. 138/2019 Z. z. Táto kategória je vytvorená pre osoby, ktoré ešte nespĺňajú všetky kvalifikačné predpoklady, čím sa riaditeľom poskytuje vyššia právna istota pri riešení personálneho nedostatku v špecifických predmetoch.

Je však dôležité rešpektovať zákonné limity: zamestnanec kandidát môže v tejto kategórii vykonávať činnosť najviac dva roky a v rámci tejto doby si musí doplniť potrebné vzdelanie. Zároveň je potrebné dbať na to, že pedagogický zamestnanec kandidát nesmie vykonávať špecializované činnosti ani činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca. Táto úprava umožňuje škole flexibilne obsadiť voľné miesta, no zároveň kladie na vedenie nároky v oblasti uvádzania a mentorovania týchto osôb v súlade s cieľmi adaptačného vzdelávania.

Katalóg programov vzdelávania

V neposlednom rade je potrebné vnímať, že Katalóg programov vzdelávania (§ 42a zákona č. 138/2019 Z. z.) sa stáva súčasťou legislatívy, pričom povinnosť poskytovateľov aktualizovať v ňom ponuku a s tým súvisiace sankčné mechanizmy za neplnenie týchto povinností nadobúdajú účinnosť až k 1. septembru 2026. V prechodnom období od januára do augusta 2026 sa preto vedenie školy naďalej orientuje podľa doterajších registrov a webových sídiel ministerstva, pričom toto obdobie možno využiť na technickú prípravu zamestnancov na prácu s novým digitálnym prostredím.

Komplexné nastavenie profesijného rozvoja od začiatku roka 2026 tak vytvára dynamický rámec, ktorý v nadväznosti na neskoršie spustenie katalógu zabezpečí plnú digitalizáciu a transparentnosť vzdelávacieho trhu v regionálnom školstve.

Obsah a funkcie katalógu programov

Nadobudnutie účinnosti ustanovení o Katalógu programov vzdelávania k 1. septembru 2026 predstavuje zavŕšenie procesov digitalizácie a transparentnosti v systéme profesijného rozvoja, pričom pre vedenie škôl a samotných zamestnancov prináša zásadnú zmenu v spôsobe vyhľadávania, prihlasovania a hodnotenia vzdelávacích aktivít. Tento centralizovaný informačný systém, spravovaný ministerstvom školstva, nie je len pasívnym zoznamom, ale interaktívnym nástrojom, ktorý integruje register poskytovateľov vzdelávania, zoznamy schválených programov a modulov, ako aj register atestačných organizácií. Z hľadiska obsahu katalóg povinne poskytuje detailné informácie o každom programe vrátane jeho rozsahu, cieľovej skupiny, profilu absolventa a mena odborného garanta, čo riaditeľom škôl výrazne uľahčuje posudzovanie súladu vzdelávania s plánom profesijného rozvoja a potrebami školy.

Povinnosti poskytovateľov a atestačných organizácií

Pre poskytovateľov vzdelávania a atestačné organizácie vyplývajú od septembra 2026 z prevádzky katalógu nové, striktne vymedzené povinnosti. Poskytovatelia sú povinní v katalógu priebežne aktualizovať informácie o svojej ponuke a atestačné organizácie musia najneskôr 30 dní pred ich konaním zverejňovať termíny a miesta obhajob atestačných portfólií a atestačných skúšok.

Správne využívanie katalógu tak od septembra 2026 umožní riaditeľom škôl efektívnejšie riadiť kariérny rast zamestnancov a zabezpečiť, aby investície do vzdelávania prinášali reálnu pridanú hodnotu pre výchovno-vzdelávací proces.

Zmeny v kategorizácii a evidencii pedagogických zamestnancov

Nadobudnutie účinnosti špecifických ustanovení novely zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch predstavuje pre vedenie škôl a školských zariadení dôležitú administratívnu a koncepčnú etapu. Hlavným cieľom týchto úprav je zohľadniť odlišné charakteristiky a nároky na výkon pracovnej činnosti u rôznych skupín učiteľov, čo má v konečnom dôsledku umožniť efektívnejšie plánovanie a realizáciu profesijného rozvoja.

Nové podkategórie učiteľov stredných škôl

Základným pilierom tejto transformácie je povinnosť diferencovať podkategórie učiteľov stredných škôl, pričom pôvodná jednotná podkategória „učiteľ strednej školy“ sa definitívne nahrádza dvoma špecifickými podkategóriami: „učiteľ všeobecného vzdelávania v strednej škole“ a „učiteľ odborného vzdelávania a prípravy v strednej škole“. Toto rozdelenie vychádza z potrieb aplikačnej praxe, nakoľko charakter práce učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov sa v mnohých aspektoch líši od pôsobenia učiteľov odborných, umeleckých či praktických predmetov. Rozlišovanie týchto dvoch skupín v kariérovom systéme umožní ministerstvu školstva a vedeniu škôl lepšie skúmať ich špecifické kompetencie a následne navrhovať profesijný rozvoj, ktorý bude adresne reagovať na ich reálne potreby v edukačnom procese.

Aktualizácia údajov v centrálnom registri

S procesom novej kategorizácie úzko súvisí povinnosť aktualizovať údaje v centrálnom registri, ktorá sa pre zamestnávateľov (školy, školské zariadenia alebo zriaďovateľov) stáva záväznou od 1. septembra 2026.

Od tohto dátumu je nevyhnutné začať spracúvať a do registra vkladať údaje o novej kategórii „pedagogický zamestnanec kandidát“ a o novovzniknutých podkategóriách učiteľov stredných škôl. Hoci samotná kategória kandidáta bola do právneho poriadku zavedená už skôr s cieľom riešiť personálny podstav a umožniť plynulý vstup do profesie osobám, ktoré si dopĺňajú kvalifikáciu, až september 2026 predstavuje zákonný termín pre povinné elektronické evidovanie týchto osôb v centrálnom systéme pod týmto názvom.

Pri realizácii týchto zmien je dôležité dbať na správnosť a včasnosť spracovania údajov, nakoľko za správnosť informácií v centrálnom registri zodpovedá priamo škola alebo zriaďovateľ, ktorý vystupuje v pozícii zamestnávateľa. Spracúvanie údajov o podkategórii, do ktorej je učiteľ všeobecného vzdelávania alebo učiteľ odborného vzdelávania zaradený, sa musí vykonať do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom táto rozhodujúca skutočnosť nastala. Tento administratívny úkon nie je len formálnou štatistickou povinnosťou, ale má priamy dosah na personálne plánovanie a správne určovanie nárokov zamestnancov v oblasti profesijného rozvoja.

Vedenie školy by malo v rámci prípravy na tento termín vykonať interný audit pedagogického zboru a identifikovať zamestnancov, ktorých sa zmena podkategórie priamo dotýka. Je nevyhnutné vnímať, že od 1. septembra 2026 sa v centrálnom registri už nebude používať staré označenie učiteľa strednej školy, ale výhradne nové, diferencované názvy podkategórií. Rovnako je potrebné zabezpečiť, aby u pedagogických zamestnancov kandidátov, ktorí môžu túto činnosť vykonávať najviac dva roky, bola v registri riadne vyznačená ich kategória a doba trvania ich statusu. Takýto systematický prístup k evidencii údajov zabezpečí právnu istotu zamestnávateľa aj zamestnancov a vytvorí predpoklady pre transparentné riadenie kariérového rastu v modernizovanom školskom systéme.

Efektívne riadenie profesijného rozvoja v nadchádzajúcom období bude od vedenia škôl vyžadovať nielen precíznu administratívnu prípravu na zánik transformovaných príplatkov k 31. augustu 2026, ale aj strategické uplatňovanie nových kompetenčných nástrojov a digitálnych inovácií. Včasným aktualizovaním plánov profesijného rozvoja v súlade s potrebami inštitúcie a spoločenskými požiadavkami, spolu s dôsledným usmerňovaním zamestnancov v procese podávania žiadostí o nové príplatky, možno zabezpečiť personálnu stabilitu a kontinuitu vo finančnom odmeňovaní. Aktívne využívanie katalógu programov vzdelávania a nových možností kariérového rastu účinných od roku 2026 tak umožní manažmentu škôl úspešne zvládnuť legislatívne zmeny.