PaedDr. Simonetta Holešová

Z POHĽADU UČITEĽA  Dňa 21. 8. 2024 Vláda SR schválila balík školských zákonov, označený ako „Nežná revolúcia vo vzdelávaní“, ktorý zahŕňa 89 zmien určených na zlepšenie školstva, zvýšenie kvality, dostupnosti a efektívnosti vzdelávania. Niektoré zmeny sa zdajú súčasným učiteľom ako vytrhnuté z praxe. Na základe diskusií s učiteľmi, najmä z materských škôl, autorka v článku uvádza niekoľko postrehov k nim.

V pokračovaní príspevku sa venujeme syndrómu vyhorenia. Syndróm vyhorenia je kritickým problémom u vedúcich pracovníkov materských škôl. Je vyvolaný dlhodobým stresom, emocio­nálnym napätím a slabým ocenením. Prieskumy identifikujú mnohé príčiny, od konfliktov až po emocionálne zaťaženie, zdôrazňujú aj negatívny vplyv nedostatku spoločenskej podpory. Na predchádzanie syndrómu vyhorenia odporúčame preventívne opatrenia ako rozvoj sebapoznania, lepšie pracovné podmienky na obnovu motivácie a zmysluplnosti práce pedagógov. (Dokončenie z predchádzajúceho čísla.)

Článok sa zaoberá témou syndrómu vyhorenia so zameraním na vedúcich zamestnancov materských škôl a učiteľov materských škôl. Približuje tento pojem, zaoberá sa príčinami, priebehom a štádiami syndrómu vyhorenia. Osobitne popisuje syndróm vyhorenia u vedúcich pedagogických zamestnancov a u učiteliek materských škôl. Venuje sa aj účinným technikám zameraným na jeho predchádzanie.

V príspevku poskytujeme informácie o realizácii individuálneho vzdelávania v materskej škole. Opisujeme aj výhody inštitucionálneho vzdelávania a individuálneho vzdelávania. Článok je voľným pokračovaním témy „Individuálne vzdelávanie v materskej škole“ uverejnenej v Manažmente školy v praxi č. 12/2023.

Článok sa zaoberá individuálnym vzdelávaním v materskej škole. Približuje individuálne vzdelávanie z pohľadu legislatívy a prináša postup a podmienky individuálneho vzdelávania pri povinnom predprimárnom vzdelávaní v materských školách. Vychádza z dostupných slovenských a zahraničných zdrojov a súčasnej legislatívy.

Človek je sociálny tvor. Od útleho detstva sa stretáva s ľuďmi okolo seba, ktorí ovplyvňujú jeho vývin, proces učenia, sociálne zručnosti a iné kompetencie. Rodina je prvé sociálne prostredie, s ktorým sa dieťa stretáva. Práve v rodine sa tvoria silné sociálne väzby, ktoré sú dobrým odrazovým mostíkom k tomu, aby sa dieťa mohlo rozvíjať a oboznamovať so sociálnym prostredím materskej školy. V príspevku sa venujeme prvým dňom detí v materskej škole a procesom ich adaptácie.

Materská škola je spravidla prvou inštitúciou, na ktorú sa dieťa po výchove v rodine adaptuje. Tento proces nebýva jednoduchý pre dieťa, pre rodiča, ani pre učiteľa. Dieťa opúšťa doteraz jemu známe prostredie rodinnej istoty a bezpečia. Nahrádza ho novým prostredím, ktoré je preň neznáme. Najväčším problémom je pre dieťa odlúčenie od matky, ktoré spôsobuje zmenu správania dieťaťa. Prechod z rodinného prostredia do inštitucionalizovaného prostredia materskej školy je v živote dieťaťa veľká a významná zmena. Neadaptuje sa len dieťa, ale aj rodičia, ktorí sa stávajú rodičmi škôlkara.Až neskôr dieťa pochopí, že prostredie materskej školy prináša so sebou mnoho neobyčajných zážitkov. 

Riaditeľky materských škôl majú zodpovednosť za dodržiavanie učebných plánov, osnov, vzdelávacích štandardov. Sú zodpovedné za zvyšovanie odbornej a pedagogickej úrovne výchovno-vzdelávacej činnosti. Pre skvalitnenie činnosti a plnenie úloh vyplývajúcich z riadiacej práce je dôležité vypracovať a zrealizovať účinný systém kontroly práce, pričom každá kontrola je zameraná na zisťovanie aktuálneho stavu, realizáciu rozborov zo zistených skutočností a hodnotenie zistených faktov. Na základe zistených faktov riaditeľ môže realizovať aj preventívne opatrenia zamerané na predchádzanie nedostatkov.

V príspevku sa venujeme činnosti metodických orgánov školy, ktorými sú v materských školách metodické združenia. Metodické združenia patria  medzi poradné orgány riaditeľa. Ponúkame aj niekoľko konkrétnych tipov z praxe, ktoré obohatia činnosť metodického združenia. V posledných rokoch sa mnohí učitelia sťažujú na nedostatok možností spolupráce s inými školami, ale aj na nedostatok možností realizovať zmysluplné projekty vo vzdelávaní žiakov. Pripomenieme dôležité funkcie metodického orgánu. 

V ostatných rokoch sa mnohí učitelia sťažujú na nedostatok možností spolupráce s inými školami, ale aj nedostatok možností realizovať zmysluplné projekty vo vzdelávaní žiakov. Od roku 2014 – 2020 v novej európskej platforme Erasmus+ má eTwinning, ako jediný z doterajších programov, pevnú pozíciu. Považuje sa za dôležitý fenomén v ďalšom vzdelávaní učiteľov.

Činnosti v zimnej škole v prírode pre deti materskej školy sú zamerané prevažne na pohyb. Pri pohybových aktivitách sa dá veľmi dobre organizovať aj spoznávanie prírody so zameraním na zimnú prírodu a vlastnosti snehu a ľadu. Uvedené aktivity môžu byť súčasťou súčasťou plánu výchovno-vzdelávacej činnosti v škole v prírode.

V časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom ponúkame vzor Smernice pre organizovanie kurzov (lyžiarsky kurz, kurz korčuľovania) v rámci zimnej školy v prírode a informovaný súhlas pre vyslanie dieťaťa do školy v prírode. 

V príspevku opíšeme organizovanie zimnej školy v prírode v špecifických podmienkach materskej školy. Venujeme sa kurzom, ktoré možno realizovať aj pre deti predškolského veku, ponúkneme príklady aktivít činnosti v zimnom období. Na organizovanie zimnej školy v prírode sa pozrieme z hľadiska legislatívy, realizácie plánu výchovno-vzdelávacej činnosti, aj zachovania bezpečnosti a ochrany zdravia. 

V časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom ponúkame vzor Plánu výchovno-vzdelávacej činnosti zimnej škole v prírode - materská škola.

V časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom ponúkame vzor Plánu organizačného zabezpečenia školy v prírode pre materské školy

Článok prináša teoretické poznatky z oblasti kultúry. Rozpracováva tému so zameraním na kultúru školského prostredia. Dotýka sa aj faktorov, ktoré ovplyvňujú riadenie a manažment školy ako nosného piliera kultúry školy. Rozpracúva klímu, sociálne vzťahy a hodnoty školy nielen v oblasti teoretickej, ale aj prostredníctvom prelínania teoretických poznatkov s praxou.

Článok prináša teoretické poznatky z oblasti kultúry najprv vo všeobecnosti. Následne rozpracováva tému so zameraním na kultúru školského prostredia. Jedna kapitola sa venuje kultúre materskej školy. Dotýka sa aj faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. Rozpracúva témy ako kultúra školy, jej klíma, riadenie, sociálne vzťahy a hodnoty školy nielen v oblasti teoretickej, ale aj prostredníctvom prelínania teoretických poznatkov s praxou.