Článok sa zaoberá individuálnym vzdelávaním v materskej škole. Približuje individuálne vzdelávanie z pohľadu legislatívy a prináša postup a podmienky individuálneho vzdelávania pri povinnom predprimárnom vzdelávaní v materských školách. Vychádza z dostupných slovenských a zahraničných zdrojov a súčasnej legislatívy.
Individuálne (domáce) vzdelávanie v posledných rokoch vzbudzuje záujem v odbornej aj laickej verejnosti. Severini, Kožuchová a Brezovská (2021) konštatujú, že takéto rozhodnutie rodičov vyplýva z ich presvedčenia, že škola nenapĺňa potreby ich dieťaťa, že učiteľ sa ani pri najlepšej snahe nedokáže venovať každému žiakovi individuálne. Zástancovia vidia výhodu aj v tom, že dokáže rešpektovať, čo ich dieťa ovláda a vedia, ktorej učebnej látke treba venovať väčšiu pozornosť.
Časť laickej verejnosti sa na domáce vzdelávanie pozerá skepticky. Podľa nich škola (aj materská škola) učí deti spolupráci, vzájomnej komunikácii v skupine, prirodzenému súpereniu, rozvíja túžbu po sebazdokonaľovaní. Podľa Richterovej (2016) táto skupina si nevie celkom dobre predstaviť, kde a za akých podmienok sa tieto deti dokážu socializovať, ako si vytvárajú priateľstvá a ako fungujú v spoločnosti rovesníkov. Martin-Chang (2011) tvrdí, že individuálne vzdelávanie je plnohodnotným vzdelávaním, dokonca v niektorých ohľadoch je lepšou alternatívou vzdelávania. Ako dôvody uvádza socio-emočnú klímu výučby, účinnosť komunikácie, neprítomnosť stresu, neprítomnosť porovnávania svojich výkonov a pod. Holt (2018) vidí výhodu v tom, žiakom je umožnené vlastné objavovanie a skúmanie, premýšľanie nad tým, čo sa chcú naučiť a čo potrebujú vedieť. Papuga (2020) dodáva, že u mnohých rodičov je dôvodom domáceho vzdelávania ich detí nesúhlas so súčasným školským systémom.
Diskusiu o domácom vzdelávaní sumarizujú oponenti domáceho vzdelávania Pupala a Kaščák (2011). Podľa nich sa domáceho vzdelávania najviac chytajú premotivovaní rodičia, ktorí nemajú na vzdelávanie dostatočné odborné vzdelanie a nedokážu obsah dieťaťu dostatočne priblížiť. Napriek tomu, že mnohí rodičia sa domnievajú, že dokážu kurikulum materskej školy priblížiť dieťaťu bez problémov, v praxi sa často stretávame s nepripravenosťou detí na školské vzdelávanie.
Podľa Ludrovanovej (2022) má domáce vzdelávanie stúpajúcu tendenciu. Hlavným dôvodom voľby rodičov pre tento tip vzdelávania je podľa Kosteleckej (2020) nedôvera vo verejné školstvo, a to už od predprimárneho stupňa vzdelávania. Ďalším dôvodom je predchádzanie šikanovaniu. Rodičia tak preberajú zodpovednosť za vzdelávanie svojich detí v domácom prostredí, a to počnúc povinným predprimárnym vzdelávaním.
Vymedzenie pojmu individuálne vzdelávanie
Pojem individuálne alebo domáce vzdelávanie je charakterizované ako vzdelávanie školopovinných žiakov, ktoré je realizované v dom