Článok sa zaoberá témou syndrómu vyhorenia so zameraním na vedúcich zamestnancov materských škôl a učiteľov materských škôl. Približuje tento pojem, zaoberá sa príčinami, priebehom a štádiami syndrómu vyhorenia. Osobitne popisuje syndróm vyhorenia u vedúcich pedagogických zamestnancov a u učiteliek materských škôl. Venuje sa aj účinným technikám zameraným na jeho predchádzanie.
Koniec školského roka je pre každého učiteľa čas, keď hodnotí svoju prácu, bilancuje, čo sa mu podarilo a kam postúpil. Je to však aj obdobie veľkého vypätia síl pred dovolenkami a u niektorých tiež obdobie úvah, či budú chcieť v učiteľskej profesii pokračovať. Ich práca môže prinášať nielen pozitívne vplyvy a uspokojenie, ale aj negatívne faktory a stresujúce okolnosti, ktoré súvisia s podmienkami, pracovným prostredím, kolektívom, štýlom vedenia a samotným charakterom práce. V pomáhajúcich profesiách syndróm vyhorenia narastá. Aj v práci učiteľky v materskej škole sú prítomné dlhodobé stresory, ktoré sú často spojené s emočne náročnými situáciami.
Zvládanie emočne náročných situácií závisí od osobnostných vlastností a odolnosti jedinca, jeho minulých skúseností, postoja k práci a k životu vôbec. Práca pedagogického zamestnanca, riadiaceho pracovníka v materskej škole nie je ľahká. Pri dlhodobom vystavení negatívnym faktorom ich nedokážu eliminovať, často nenachádzajú podporu ani vo svojom okolí, rodine, na pracovisku u kolegov. To môže viesť k zníženiu kvality a kvantity ich pracovných výkonov, zhoršeniu vzťahu k povolaniu a niekedy aj k vzniku depresie alebo syndrómu vyhorenia.
V prostredí materských škôl môže byť syndróm vyhorenia spoločensky nebezpečným javom s vážnymi dôsledkami. Ako ukázali výsledky Alliance for Excellent Education (podľa Neprašovej, 2